“Čo nám prináša toľko spomínané transatlantické puto? Slobodu? Ani nie. Bezpečnosť? V momentálnej etape nie. Autonómiu Ozbrojených síl SR? Ani to. Efektivitu rozhodovacích procesov v OS SR? Taktiež nie. Tak čo teda?
Transatlantické puto nám prináša výdavky (ktoré platí občan) a väčšiu účasť v zahraničných misiách, ktorých efektivita je na dlhú diskusiu. Čo potvrdil Afganistan? Že len vlastná schopnosť včas reagovať je základom pre bezpečnosť občana a obranu zvrchovanosti Slovenskej republiky. Schopnosť mať určité kapacity na úrovni, pri ktorej by sme neboli odkázaní na kohosi vôľu či nevôľu pomôcť. Zároveň nesmieme byť účastníkom „vývozu bezpečnosti a mieru”, čo evokuje tragické udalosti v Juhoslávii. Takéto spomienky odporujú miernemu a mierovému zmýšľaniu našich občanov.
Exteritorialita pri budovaní OS SR ako základný princíp je chybný, ktorý sa prejaví v strednodobom horizonte a bude mať značný vplyv na ich fungovanie. Je jasné, že hneď zajtra a bez prípravy sa nedá buchnúť dverami na aliancii, ale je na nás, aby sme sa kriticky pozreli kto má výhody z členstva v NATO a aké sú dopady na obyvateľov. A nie formou „fake“ analýzy vybratej mimovládnej organizácie, ktorá by zisťovala výhody členstva v organizácii, ktorá ju sponzoruje. Čo teda ďalej? Európska armáda sa môže javiť ako posilnenie Európy a osamostatnenie sa. Ale bude to skutočne tak?
Je len otázkou času, kedy budeme musieť diskutovať čo vlastne Slovenská Republika potrebuje. Za účasti občanov a každého, kto Slovensko miluje. Nie tých, ktorí milujú granty v zahraničnej mene.”