Drahí priatelia, milé dámy a vážení páni. Asi takto som sa Vám prihováral z námestí, na ktorých sme nahlas hovorili o tom, čo nás trápi, hnevá, čo nám robí život ťažkým a častokrát až neznesiteľne ponižujúcim.
Stretávali sme sa preto, aby sme sa vzájomne podporili veriac, že spoločné stretnutia nám budú do našich sŕdc vkladať nádej a tí, kvôli ktorým sme sa stretávali nakoniec predsa len pochopia, že robia chyby. Nie, opak je pravdou. Nič nepochopili. Presnejšie, arogantne nič nechcú pochopiť.
Podľa tohto ,,povolavácieho rozkazu” to bola len moja asi až príliš naivná predstava. Nie, oni totiž nie sú ochotní nič a ani nikoho aspoň počúvať. Oni sa už akoby postavili nad všetko, nad Boha i nad zákon. Oni sú zákonom, sudcom i katom v jednej osobe. Beda všetkým, ktorí ľuďom otvárajú oči a vlievajú nádej v lepší zajtrašok.
Podľa všetkého sa však začínajú veľmi báť. Zo svojej nastúpenej cesty brutálne odstraňujú kritikov, lámajúc pritom zákon cez koleno. Už stačili odsúdiť Kotlebu, Mazureka, Rostasa, odpočúvať Fica, pozatvárať nepohodlných ľudí do väzenia, zabiť, mysliac si, že takto pravda prestane existovať. Paralel v dejinách s tým, čo sa dnes deje, je obrovské množstvo. Ale jednu si neodpustím, keď chceli pravdu upáliť na hranici v podobe Jána Husa, čoho výsledkom bol ozbrojený odpor.
Dnes sa píše 21. storočie, ľudstvo v dvadsiate storočie utopilo v krvi v dvoch svetových vojnách a sľúbilo si, že už nikdy nedopustí takéto hrôzostrašné zločiny na ňom napáchaných. Že už nikdy nedopustí, aby boli ľudia za svoje mierové názory prenasledovaní. Lebo my, priatelia, sme vždy spoločne hovorili aj o mieri a priateľstve s našimi bratskými národmi. Nie, násilie postavené na princípe vládnutia je opäť tu! Sľubujem Vám však, že ma tieto ich zastrašovacie metódy nezastavia. Že budem aj naďalej stať za pravdou a spravodlivosťou.
Ďakujem Vám za podporu a ak súhlasíte so mnou, zdieľajte prosím.
Váš Peter Marček