Jozef Viktorín (REPUBLIKA): Kultúra vs. nekultúra


Pamätáte si? Napísal som pani prezidentke list, kde som ju vyzval, aby nepodpísala tzv. obrannú dohodu s USA. Od tej doby ubehol asi mesiac. Áno, čas rýchlo beží. Vidíme všetci čo sa udialo. Akú rýchlosť nabrali procesy súvisiace s podpisom dohody. Nemôžeme očakávať , že „dvojvalec“ v podaní ministra obrany a zahraničných vecí sa zastaví.

Preto som očakával, že vrchný veliteľ OS SR si všimne zaslaný list, resp. že aspoň zareaguje. Veď parafrázujem slová prezidentského paláca, že kultúra je v nás, v komunikácii a vzájomnom rešpekte bez ohľadu na názor. Je to výdobytok demokratických procesov. Viete, myslieť si môžeme čokoľvek, ale realita môže byť iná. A aj v tomto prípade je. Aká? Jednoducho žiadna reakcia na zaslaný list. Nie, žeby som bol odkázaný na odpoveď, ale išlo mi o slušnosť.

Tu ma napadlo, že v priebehu mojej dlhoročnej vojenskej kariéry som riešil množstvo žiadostí, sťažností zo strany vojakov, civilných zamestnancov. Na každý podnet som reagoval, a to osobným stretnutím alebo písomnou odpoveďou v závislosti na obsahu. Viete, nie vždy odosielateľ dostal odpoveď, s ktorou sa uspokojil. To nebol ani zmysel. Ale videl, že niekto sa zaoberá jeho problémom. Nedovolil by som si nereagovať. Koniec koncov aj predpisy stanovujú ako máte postupovať.

Preto má zaráža ticho pani prezidentky. Ticho na list generála. Tu totiž nejde o iný názor. Tu ide o kultúru komunikácie bez ohľadu na názor. Áno, máte pravdu pani prezidentka, že za pnutia v spoločnosti výrazne zodpovedajú politici na každej úrovni. Ľudia však majú dosť hádok a neistoty. Primárne sa chcú venovať normálnym a bežným veciam.

A sme späť pri tej kultúre. Nehovorme o nej, ale ukazujme, že vieme dať príklad občanovi aj pri bežnej komunikácii. Toto smerujem Vám a nejde iba o súhlas a prikyvovanie. „Nadstranícka prezidentka“ by mala vedieť vyslať pozitívny signál spoločnosti. Žiaľ, v tomto nevidím a necítim žiadnu nadstraníckosť.