Pri sledovaní tlačovej konferencie ministra Naďa a Austina si aj nezainteresovaný divák všimol ako vyzerá dychtivá ambícia ukázať ako sme pripravení spolupracovať s USA, a to za každú cenu, bez ohľadu na dopady na slovenského občana. Videli sme, že vo veľkej politike neplatia sľuby, ale triezvosť a chladná hlava.
Bolo zaujímavé vidieť ako slovenský minister hľadal slová a vyhlásenia, len aby sa zapáčil americkej návšteve, pre ktorú jeho vystúpenie muselo byť prekvapením. Na druhej strane, pri slovách Naďa sa asi nikto necítil dobre. Viete prečo? Tá podriadenosť a nedostatok hrdosti, vlastenectva.
Viete, vysielať signál do Spojených štátov a na Ukrajinu je možno pre ministra dôležité, len akosi chýbal signál osloviť nášho občana a uistenie, že žije a bude žiť v bezpečnej krajine. Jednoducho minister znova raz potvrdzuje, že všetko je dôležité, len ľudia nie.
Bolo evidentné, že Austin od začiatku do konca jasne formuloval pozíciu USA či už k Ukrajine alebo Slovensku. Netešme sa však tomuto záujmu, lebo sa môže stať, že budeme síce doma, ale nie vo vlastnom.
Občan potrebuje istotu a pocit bezpečia, ktorú má vláda garantovať. Pri tomto obsadení však nevie čoho sa má báť viac – situácie na Ukrajine alebo „kamikadze politiky“ súčasných ministrov, kde práve minister Nad vyčnieva nad všetkými.
Bilaterálna spolupráca je nadštandardná a dostatočná forma vzťahov medzi partnermi. Mám len jednu obavu. Aby vláda neodstavila ľudí úplne na druhú koľaj kvôli samoľúbosti, prehnanej ambícii a preto, že nejaký minister chce byť John Wayne a sám sa v priamom prenose priznáva, že je neschopný riešiť spôsobilosti OS SR. Pán minister, toto či chcete alebo nie, je Vaša zodpovednosť.