Je sympatické, keď niektorý člen vlády urobí v polčase odpočet, čo dosiahol. So záujmom som si vypočul TK ministra obrany. O tom, čo sa mu podarilo, resp. nepodarilo mi dovoľte vysloviť vlastný názor.
Tvrdenie, že na modernizáciu OS SR šlo viac než 564 miliónov eur, čo činí 33% obranného rozpočtu, je ohurovanie číslami. Pre mňa je dôležitá efektivita vynakladania prostriedkov a hlavne aké nové kapacity sme investíciou získali. Žiaľ, toto som sa nedozvedel.
Takisto informácia o „otvorení viac ako 100 modernizačných projektov“ je použiteľná v každom období a v každom čase. Osobne však uvítam transparentné informovanie, že o aké projekty ide a čo s nimi Slovenská Republika a jej OS získajú. Spomínané prostriedky sú totiž nás všetkých, a preto to máme vedieť. Tu ide o dôležitý moment. Verejnosť musí mať dôveru k OS SR a záruku bezpečnosti. A toto mi chýbalo, resp. v práci ministra chýba.
Výmena stíhačiek a PVO, pretože to je „výzvou“ pre ministra? Vládny minister nemá riešiť svoje sebecké, egoistické výzvy. Ale výzvy, ktoré súvisia s národným záujmom!
Prostriedky na výstroj, údržbu budov a vojenskú infraštruktúru mali byť navýšené o 170%. Len vonkajší plot Ministerstva obrany nemá kto štetcom natrieť, a to už nehovorím o vytrhaní buriny v okolí. Tu mi to pripadá ako šafárenie a hlavne hranie sa s číslami, ktoré verejnosť pri najlepšej vôli nevie verifikovať.
Zaujalo ma tvrdenie, že 2% HDP je minimálna čiastka výdajov na obranu a mali by sme ju navyšovať. Áno, bezpečnosť je dôležitá. Pri zvyšovaní výdavkov by sme však mali jasne definovať, aké OS chceme a ako budú prispievať k ochrane občanov. A to mi verte, že táto definícia nám jasne určí koľko % HDP vlastne potrebujeme vyčleniť. K tomuto je potrebné konsenzuálne rozhodnutie naprieč politickým spektrom, nie individuálny sľub s prihrávkou za oceán.
OS SR nesmú byť v budúcnosti politickou témou a v zložkách by sa nemalo politikárčiť. Toto musí byť jasne definované a k tomuto sa minister žiaľ nevyjadril. Možno preto, že mu to vyhovuje.
Zmena zákona o štátnej službe, plánovaná rok pred voľbami, je účelová: pre populistický zisk politických bodov. Len pán minister pozabudol, že aj vojenskí profesionáli sú vyspelí, majú vlastný názor a tento krok správne pochopia.
Posilnenie OS SR o 3000 osôb je tiež iba kozmetický krok. Potrebujeme systémovú, vnútornú reštrukturalizáciu. Ako personálnu, tak aj vnútorných štruktúr. Komu na kvalite záleží a problematike rozumie, ten vie. Navyšovanie počtov tešiť nemôže, lebo krok je nesystémový. Teší sa ten, čo tomu nerozumie.
Ďalšie vlády tu čaká ohromné množstvo práce. Personál musí ladiť so štruktúrami a naopak. Každý individuálny a nepremyslený zásah znefunkční celý systém.
K samotnej činnosti ministra ako „odborníka na obranu“ sa vyjadriť ani nedá. Lebo tu je potrebná skúsenosť a znalosti. Tam politika ani nepatrí a na konci dňa ani nevyhráva. Čiže prínos ministra pre rozvoj OS SR je minimálny a jeho schopnosť veci riešiť v prospech vojaka a občana skoro neviditeľný.