Dnešné veľkohubé vyhlásenia ministra obrany, že všetko zmodernizuje a naraz, nikoho neprekvapujú. V OS SR však existuje tzv. obranné plánovanie, čiže disciplína, kde sa sústredia požiadavky, porovnajú s možnosťami a na tomto základe sa stanovia priority, ktoré by mali byť akýmsi nepísaným zákonom. Je to dôležité aj z dôvodu, že OS SR takto vedia systémovo pracovať, doplniť personál, dať požiadavku na vzdelávacie inštitúcie…
V čom spočíva veľkohubosť? Zmena priorít v priebehu procesov bez reálneho posúdenia finančných dopadov. Prečo je to možné? Lebo na MO SR neexistuje realistický, finančný plán modernizácie! A preto nákupy kolesovej techniky, zrazu pásovej, následne prostriedky pre vojakov atď.
Aj Úrad hodnoty za peniaze proces modernizácie hodnotí ako „neefektívny“. Okrem iného preto, že na neprioritné projekty sa dali miliardy. Čo v ľudovej reči znamená, že sa kupuje všetko bez ohľadu na potreby. Pán minister robí sám to, čo kritizoval v opozícii. Dnes mu to neprekáža.
Namiesto riadneho obstarávacieho procesu presadzuje podpis medzi vládami a v náš neprospech. V čom? Napr. v realizácii offsetovej politiky, ktorá by mohla zapojiť slovenské firmy do modernizácie nie v 40%, ale minimálne na úrovni 60%, ale tiež kúpou produktov nášho priemyslu stranou, ktorá projekt dodáva. Že to nejde? Pýtajte sa v Poľsku, čo znamená v rámci offsetov tzv. polonizácia.
Tento minister škodí vojenskému prostrediu od začiatku do konca. V prvom rade by mal predložiť finančný plán modernizácie, priority a nekupovať podľa toho ako sa vyspí alebo na čo ho nahovoria kamoši z Globsecu a západní partneri. Ešte jedna poznámka: ten finančný plán ministra financií nezaujíma alebo ani nevie, že má byť na stole?
Po tomto chaose treba poskytnúť istotu pokojného rozvoja a systémovosť, nastavenie dlhodobého, politicky akceptovateľného systému rozvoja naprieč politickým spektrom. Utópia? Nie! Len schopnosť rokovať a prijímať kompromisy. To bude možné len s príchodom rozumnej, vlasteneckej vlády.