Už sme si zvykli, že keď minister obrany „zvažuje všetky možnosti,“ tak už je dávno rozhodnuté. V jeho vystúpeniach sa objavuje otázka tankov T-72 a ich darovanie Ukrajine. Minister tvrdí, že otázka je na stole, ale vraj nemôžeme darovať iba pár kusov a musíme dostať ako náhradu Leopardy, o ktorých sa často hovorí.
Čo to v praxi znamená? Oznámil, že máme 30 tankov, dáme ich Ukrajincom a musíme dostať rovnaký počet iných tankov. Problémom však zostáva logika ministra, ktorá je viac ako scestná. Dnes totiž verejnosť nevníma tanky ako najvážnejšiu potrebu. Skôr je to výsmech v priamom prenose, lebo pre ministra je proces modernizácie prioritnejší než samotné postavenie občanov.
Takisto na margo výroku, že to nemusia byť iba Leopardy, by som poznamenal, že na 99% je pre SR len táto možnosť. Prečo? Pretože štáty okolo nás, vrátane Maďarska, Poľska a Rakúska tieto tanky vo výzbroji majú a súvisí to so stredoeurópskou charakteristikou. Spoločná tanková platforma v tomto priestore predpokladá používanie rovnakej techniky. Ďalším momentom je budovanie ťažkej brigády, kde tankový prápor má svoje miesto. Otázne však zostáva samotné dodanie tankov, pretože napr. Poliaci svoje na Ukrajinu poslali a sľúbenú náhradu nedostali.
Takže nech pán minister povie, že len využíva ďalšiu príležitosť zapáčiť sa kdesi. Taktiež nech povie ako to bude s výcvikom na inom type techniky, koľko ten proces trvá a hlavne koľko nás to bude stáť, ak mu to na „kurzoch“ hovorili. Ministrova filozofia nesie prvky zvrátenosti, nesystémovosti a hlavne neúcty ku všetkým obyvateľom SR. Vidia všetci, že tie balóniky sú už dávno naplnené vzduchom a minister iba čaká na moment ich ďalšieho vypúšťania.