Jozef Viktorín (REPUBLIKA): Srbsko a NATO


Návšteva srbského prezidenta Vučića v Bruseli a rokovanie bolo veľavravným krokom ako jasne formulovať národné záujmy. Pri rokovaniach tohto typu sa vždy hľadajú cesty ako prípadnú situáciu, ktorá ohrozuje bezpečnosť na Balkáne, riešiť. Preto zazneli slová tajomníka Stoltenberga, že NATO zvýši jednotky mierovej misie v Kosove, ak dôjde k eskalácii napätia.

Je treba poznamenať, že súčasné sily aliancie predstavujú asi 4000 vojakov. Už takáto formulácia šéfa NATO v sebe skrýva nepriame upozornenie: „Počúvajte a konajte tak, aby ste neľutovali.“ Je jasné ako facka, že zlé svedomie aliancie môžeme vidieť práve na Balkáne a aj v činnosti KFOR. Pre alianciu je viac ako nutné byť tam, kde svojou prítomnosťou práve spomínanú eskaláciu spôsobuje.

Takže preto úvahy o navýšení, resp. už o rozhodnutí, že prítomnosť jednotiek bude väčšia a pripravená zasiahnuť. To je to, čomu sa hovorí „boj o niečo, čo mi nepatrí“ a koniec koncov ani patriť nebude. Reakcia prezidenta Vučića bola jasná a zrozumiteľná. Podotkol, že Srbsko je vojensky neutrálna krajina a žiadne zahraničné základne na jeho území nebudú. Aký to rozdiel s našou pani prezidentkou a jej krokmi pri schvaľovaní DCA s USA. Čo poviete?

Čo to znamená v praxi? Vučić tento vyslovený nárok Stoltenberga odmietol. Podotkol zároveň, že Srbsko si bude chrániť vlastný vzdušný priestor, vlastnú pôdu a vlastných občanov ako v súčasnosti, tak aj v budúcnosti. To svedčí o hrdosti, pocite vlastenectva bez pokryteckého poklonkovania. Tu je vidieť cestu ako sa postarať o občana a jeho potreby a ako mu poskytnúť pocit bezpečia.