Tomu sa povie dobre platená reklama v podaní „slávneho“ N-ka. Po prvé je to zavádzajúce, lebo OS SR sochy nestavajú, ale naopak privážajú ranených a niekedy mŕtvych z misií, ktoré Slovensku nepomáhajú. Ak áno, tak len figúram typu Heger a Naď. Takže socha to nebude. Tabuľa hanby? Tú si viem predstaviť a odvolaný minister by tam žiaril.
Teraz k vrtuľníkom AH-1Z Viper s výzbrojou. Lobista potvrdil, že darovanie vrtuľníkov MiGov bolo vládou pripravované dlho. Tomu zodpovedala realizácia. A teraz oznamuje, že „dostávame“ niečo, čo bezpečnostný expert Bránik popisuje ako vrtuľníkové vojsko. Iba poznámka. Také vojsko nikdy neexistovalo a nepredpokladám, že niekedy bude. Tam začína a končí odbornosť tých, ktorí tieto veci komentujú verejne.
Hovoriť, že je to pozitívne, je zavádzanie verejnosti i poslancov. Skúsenosť s kúpou vrtuľníkov na Ministerstve vnútra je toho dôkazom. Prečo? Lebo podpisom zmluvy bez tendra sa Slovensko vystavuje riziku sťažností iných záujemcov kvôli pozastaveniu ohlasovanej dodávky vrtuľníkov. Navyše, dodanie v horizonte 2 rokov smrdí virtuálnou realitou. A práve s týmto už OS SR majú skúsenosti.
Tiež doplatenie asi 341 miliónov je znova pľuvanec občanom, ktorí očakávajú pomoc a nie zbrane. Chcú mier a nie eskaláciu. Pomoc dôchodcom a mladým rodinám by mala byť na prvom mieste. Až potom vrtuľníky, náboje, rakety…
A to nevravím, že s touto novou spôsobilosťou nerátali ani vojenskí plánovači, ani strategické dokumenty. Pripadá mi to, že niekto zrušil objednávku, ktorú šikovne spojenci spoza mora realizovali tu. Veď kde inde, že? Naďa ani nenapadlo preveriť aká je jednotková cena pre Slovensko a aká pre Česko. Tu by možno pochopil, že klamať sa nemá. Takže sochu nie. Ale tabuľu hanby áno.