Viliam Ostrožlík (REPUBLIKA): Hypotekárne úvery


Rast úrokových sadzieb bude vytvárať tlak na všetkých dlžníkov, nech už sú to podnikateľské subjekty alebo fyzické osoby. Významný objem dlhu domácností tvoria hypotekárne úvery. Absolútna väčšina z nich sa preceňuje raz za päť rokov. Precenením sa myslí stanovenie „novej“ úrokovej sadzby po období uplynutia tej aktuálnej.

Posledné dni a týždne sa verejne rozoberá vplyv precenenia na schopnosť splácania hypotekárnych úverov. Faktom je to, že väčšina splátok vzrastie v intervale 50 až 80%. Ak bola splátka doteraz napríklad 400 eur, potom nová splátka bude s najväčšou pravdepodobnosťou stanovená v rozpätí 600 až 720 eur. Nárast bude pre každého dlžníka citeľný. Banky a NBS (podľa ich vyjadrení) v tom veľký problém nevidia, keďže posledných niekoľko rokov testovali nové hypotekárne úvery na takýto rast sadzieb. Problémom môžu byť úvery poskytnuté pred viac ako štyrmi rokmi.

Problém vysokých úrokových sadzieb na hypotekárnych úveroch bude mať však aj ďalšie následky. Vysoké splátky ukroja časť príjmov, ktoré mohli domácnosti použiť na iné investície, alebo na svoju spotrebu. Prejaví sa to hlavne v poklese jednotkovej spotreby a v ďalšom období aj na ponuke tovarov a služieb. Vysoké splátky tiež neumožnia časti domácností čerpať nové úvery a to bude mať priamy vplyv na stavebnú produkciu.

V grafe je zobrazený odhad vývoja hypotekárnych úverov a objemu precenených úverov. Teoretický objem ukazuje potenciálny vývoj, ak by naša ekonomika neprechádzala krízovým obdobím.

V súčasnosti sa hovorí aj o bonifikácii hypotekárnych úverov. Šermuje sa percentami a nekonzistentnými prepočtami cez priemerný objem jednej hypotéky a údajmi o priemerných príjmoch domácností. Ak chce niekto naozaj zistiť, aký objem verejných zdrojov by bol potrebný na bonifikáciu, mal by sa pozrieť na objemové parametre. Ak by sa bonifikovali hypotekárne úvery na úrovni 2%, potom by v najbližších piatich rokoch boli verejné financie zaťažené asi 1,5 mld eur a takýto výdavok si naozaj nemôžeme dovoliť.