Vyjadrenia funkcionárov slovenskej exekutívy k situácii v Afganistane jasne potvrdzujú ich zbabelosť a nehodnosť zastavaných pozícii.
Čo taký minister zahraničných vecí? Priznáva chyby a upozorňuje, že v misii boli aj slovenskí vojaci, preto opozícia nemá misiu znevažovať. Pán minister, nevťahujte vojakov do Vašich politických vyjadrení. Vojak plní rozkazy a ak politické vedenie rozhodlo o tom, že pôjde do Afganistanu, tak jednoducho splnil rozkaz.
Vy ste bol takisto jeden z tých, ktorí k tomu prispeli. Prečo? Spomeňte si akú ste zastával pozíciu a čo Vám pomáhalo vo Vašej kariére. Medzi nami, nebola to orientácia na východ. Takže nalejme si čistého vína. Áno, určite je potrebné zanalyzovať Afganistan z politického, vojenského a ekonomického hľadiska. Naši spojenci si záujmy napr. v ekonomickej oblasti presadili a hodnotenie z tohto pohľadu bude iste pozitívne. Ale našu účasť nesmieme zužovať na pomoc afganským ženám a dievčatám. Verte, že je to smiešne a defacto ich urážame, ako aj ich kultúru a tradície.
Pravdepodobne nikdy ste neoznamovali smrť vojaka rodine a ani Vám túto skúsenosť neželám. Takže z tohto pohľadu je vo Vašom prípade mlčať zlato. Je jasné, že aj čakanie na vyslanie špeciálu do Kábulu potvrdzuje staré známe, ktoré platí aj medzi najoddanejšími spojencami: „Najprv sa postaráme o seba a potom možno pomôžeme druhým.“
A čo tá malosť? Je v predstaviteľoch našej exekutívy. Namiesto alibizmu však treba s občanom hovoriť priamo a otvorene. Dokáže prijať aj zlé správy a bude ich chápať, lebo si bude vážiť, že je partnerom vlády a nie iba prijímateľom zlých politických rozhodnutí. Priamosť a otvorenosť však od Vás čakať asi nemôže. Len zlé politické rozhodnutia.