Na základe Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre sme preto spoločne s predsedom hnutia REPUBLIKA Milanom Uhríkom podali advokátsky podnet na Generálnu prokuratúru.
“1. Žiadame a prosíme v ňom generálneho prokurátora JUDr. Maroša Žilinku, aby ihneď – v zmysle tohto zákona – konkrétne jeho ustanovení v:
– §3, ods. 1. a ods.2
– §4, ods. 1., písm. e)
– §5, písm. a), b), c) d)
– §14
podal protest voči predmetnej Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a namietal nesúlad jej znenia s platnou legislatívou SR.
Vyhláška ÚVZ totiž porušuje viaceré zákony a porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Vyberáme najpodstatnejšie pasáž advokátskej analýzy:
-Podľa Článku 23, ods. 1. Ústavy SR “Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.“
-Ďalej podľa Článku 23, ods. 4. Ústavy SR „Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky“.
-Článok 23, ods. 3. Ústavy SR umožňuje obmedziť zákonom slobodu pohybu a pobytu podľa ods. 1., ale iba
-„…ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.“
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa vo Vyhláške odvoláva na Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vo svojom §48, ods. 4., písm. n) stanovuje, že: „Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: … nútená izolácia osoby chorej na prenosné ochorenie alebo osoby podozrivej z prenosného ochorenia alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy, ktorá odmieta nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f),.“
Už samotný text citovaného zákona hovorí explicitne o osobe CHOREJ na prenosné ochorenia, alebo osobe PODOZRIVEJ z prenosného ochorenia a Ústava Slovenskej republiky hovorí o obmedzení pohybu ZÁKONOM, nie vyhláškou, či uznesením vlády.
Ďalej, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. decembra 2008, uverejnená v Z. z. pod číslom 585/2008 v §19 potom definuje izoláciu ako: „Osoba chorá na prenosné ochorenie, osoba podozrivá z prenosného ochorenia, osoba ktorá vylučuje niektoré choroboplodné mikroorganizmy alebo osoba podozrivá z nákazy, sa počas jej infekčnosti oddelí od ostatných osôb s cieľom zabrániť, aby sa vnímavé osoby nakazili prenosným ochorením.“
Doktrinálna definícia karantény, aplikovaná legislatívou SR o. i. vo Vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, uverejnenou v Z. z. pod číslom 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení a Zákone č. 126/2006 Z. z. – Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, definuje, že: „Karanténou je izolácia, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. Karanténa sa nariadi osobám podozrivým z nákazy, ktoré sa musia podrobiť zvýšenému zdravotnému dozoru. Karanténa spočíva v zákaze určitých činností, pri vykonávaní ktorých by sa mohlo prenosné ochorenie šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na pracovisku zamestnanca.”
Vo všetkých vyššie uvedených právnych predpisoch a výkladoch sa pod KARANTÉNOU a IZOLÁCIOU rozumie opatrenie, ktoré je možné nariadiť VÝHRADNE OSOBE CHOREJ, alebo DÔVODNE PODOZRIVEJ z ochorenia na prenosnú chorobu!
Keďže samotný fakt prekročenia štátnej hranice SR kýmkoľvek nemôže byť považovaný za dôvod určiť, že táto osoba je chorá, alebo dôvodne podozrivá z ochorenia na COVID-19, máme v hnutí Republika za to, že nariadenia karanténnych opatrení pre túto osobu nie je zákonne odôvodniteľné a je v rozpore s jej právom na slobodu pohybu a pobytu v zmysle Ústavy SR.
Preto sme oficiálnym podnetom požiadali generálneho prokurátora JUDr. Maroš Žilinka – generálny prokurátor SR, aby v tejto veci konal.