Ak v rámci inštitúcií Európskej únie (ako politického zriadenia) počujem alebo prečítam frázu “ambiciózny plán”, hneď sa mi zvýši tlak. Najnovšie sa euroúradníci rozhodli, že sme málo “ambiciózni” v rámci energetickej hospodárnosti budov – všetkých budov.
Tak sa rozhodli aktualizáciou smernice znížiť produkované emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Podľa stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín z 28.11.2022 bude predmetná “vlna obnovu” stáť viac ako 275 miliárd EUR!
A kto to a ako to má celé zaplatiť? Pomôžu nám nové eurofondy? Zo stanoviska výboru citujem: “Tieto náklady by mohli znášať bežní európski občania: nájomcovia – mladí aj starší – alebo domácnosti s jednou rodinou. Spravodajca je presvedčený, že transformácia fondu budov EÚ bude úspešná len s veľkou podporou občanov EÚ.”
V hre sa objavujú sankcie, ktoré by mali ľudí motivovať k tomu, aby svoje domu zatepľovali, či vymenili zdroj vykurovania. Cez vyššie dane, nemožnosť predať nehnuteľnosť pokiaľ nebude spadať do určitej energetickej triedy, príp. peňažné pokuty…
Takto to jednoducho vyzerá, keď témy hospodárskeho a sociálneho vývoja určujú tí, ktorí nemajú potuchy o bežnom živote ľudí…