Minister obrany Naď s veľkou pompou ohlásil ako sa náš severný sused má postarať o našu bezpečnosť. Vzdušný priestor nad Slovenskom majú chrániť poľské F-16. O našom členstve v aliancii všetci občania dobre vedia. Len sa im akosi zabúda povedať, že tým čoraz evidentnejšie strácame vlastnú suverenitu.
Vraj to bude „zadarmo“, ale na prázdne a zavádzajúce vyhlásenia ministra si verejnosť už zvykla. Tento prízemný argument by sa nemal používať a zvlášť nie v súvislosti s bezpečnosťou SR a jej občanov. Airpolicing je nástroj využívaný vždy iba väčšími krajinami smerom k tým menším. Náhle vyradenie Migov s tvrdením, že Kyjev ich potrebuje, je scestné a opäť len uprednostňovanie iných štátov pred Slovenskom. A to je hanebné!
Áno vieme, že naše stíhačky sú nákladné a majú svoj vek. Ale počítať koľko stoja ich náklady a porovnávať ich s pomocou od cudzieho? To jednoducho neobstojí. Tento človek totiž ako „šéf“ a neskôr predstaviteľ MO SR v Bruseli mal priestor a právomoci, aby už v tomto období (2010-2016) situáciu riešil, ak boli naše stíhačky natoľko zlé. Čo urobil s vtedajším ministrom Galkom? Figu borovú. Toto píšem preto, aby som do príbehu vniesol trochu objektivity. OS SR dlhodobo vedia, že súčasné stroje musia byť v nejakej etape nahradené, ale nie takým spôsobom ako to robí dnešné amatérske vedenie rezortu.
Viete, suverenita štátu je okrem iného určovaná ochranou vlastného vzdušného priestoru a používaním vlastného systému PVO. Kto kontroluje vzdušný priestor, ten je doma. Hovorí to niečo ministrovi, ktorý za krátku dobu toto všetko pustil z rúk, aby sa zapáčil za hranicami?
Uveďme si príklad uhlia na výrobu cementu od našich severných susedov. Čo sa stalo? Cena komodity vzrástla, nastal nedostatok a krajiny pravdepodobne zastavia dodávky na Slovensko. O čom hovorím? O tom, že každý v krízovej situácii sa v prvom rade bude starať o seba a až potom, ak to je možné, bude pomáhať druhým. Bez ohľadu na hodnoty, priateľstvá, partnerstvá, spojenectvá, záväzky, aliancie a pod.
Toto sa dotýka aj ochrany vzdušného priestoru. Poľskej strane môže patriť poďakovanie za jej pripravenosť a schopnosť vytvoriť pocit bezpečia. Ale verte, že takúto pomoc by poľská strana od nikoho neprijala. Viete prečo? Lebo hrdosť, tradície a národná suverenita je pre krajinu ako Poľsko dôležitejšia než odovzdanie kontroly vzdušného priestoru cudzím.
Jedna rada pre pána ministra, ktorú mu mimovládna komunita žijúca z vládneho (a nielen slovenského) asi nikdy nedá. Pán minister, robte všetky kroky tak, aby ste bezpečnosť a zvrchovanosť SR neoslabovali, ale naopak, posilňovali. Toto sa totiž od Ministerstva obrany SR očakáva.