“Ozbrojené sily sú jednou z najdôveryhodnejších inštitúcií v SR. Čím je to dané, resp. čím to bolo dané? Vycvičenosťou, schopnosťou pomôcť pri živelných pohromách a pod. Jednoducho sú/boli pripravené pomôcť občanovi. Potiaľ je to pozitívne. Áno, viem, že je tu epidémia, že OS SR plnia tzv. asistenčné úlohy, ktoré však nemajú byť prioritné obzvlášť na vlastnom území, a to chcem zdôrazniť.
Preto chváliť sa vykonanými kontrolami, postávaním pri dverách nemocníc a mediálne to prezentovať ako pozitívne z pohľadu pôsobenia vojakov je scestné. Vycvičenosť a pripravenosť na rôzne možné scenáre pri obrane Slovenskej republiky je hlavná úloha. Ako k tomu patrí plnenie úloh v rámci zahraničných misií?
Je to súčasť výcviku, to áno. Avšak pôsobenie nesmie byť na úkor zhoršenej sociálnej situácie občanov. Ako to myslím? Jednoducho. SR ako momentálne členská krajina NATO sa sústreďuje práve na pôsobenie pod vlajkou tejto organizácie. Keby aspoň finančné prostriedky na vyslanie/pôsobenie príslušníkov neboli výlučne hradené zo štátneho rozpočtu. Čo to znamená? Že na tieto misie sa skladá každý občan SR a takto prispieva na vyššie výdavky.
Myslíte si, že SR dostane nejakú refundáciu po ukončení misie? Určite nie. Hlavný argument je, že vojaci sa zdokonaľujú v spoločných postupoch a zbierajú medzinárodné skúsenosti. Tento argument v súčasnom období, keď zdražujú energie, plyn, potraviny a ďalšie komodity, je minimálne neúctivý a smerom k Slovákom necitlivý.
A tu si vezmite plus cca 2 miliardy eur na modernizáciu. Toto je len potvrdením myšlienky, že najpohodlnejšie je „šafárenie“ s finančnými prostriedkami, ktoré mi nepatria. Takto totiž postupuje MO SR pod vedením ministra Naďa. A prečo? Jednoducho preto, aby si minister pripísal v zámorí dobrý bod a mohol prezentovať, že na to má. Žiaľ, nemáme. A zvlášť dnes.
Naproti tomu tu sú misie OSN, ktoré sú taktiež v prvej etape financované z rozpočtu SR, ale, a to je dôležité, tieto financie sú OSN refundované na 100%. Pôsobenie v týchto misiách prináša tie isté skúsenosti, precvičenie postupov platných v zahraničných misiách a pozitívne vnímanie SR v medzinárodnom prostredí. Viete prečo? Lebo tieto misie sú vykonávané v súlade s mandátom OSN. Čo sa samozrejme o misiách pod vedením NATO povedať nedá a SR mnohokrát vystupuje ako okupant. Afganistan je tým najaktuálnejším príkladom.
Slovenská Republika by si nemala vytvárať nepriateľov. To nie je cesta pre moderne OS SR v 21.storočí. Predpokladám, že keď už treba, vieme pomôcť aj iným spôsobom než posielať našich vojakov do zón, kde de facto kde plnia úlohy iba v prospech silnejších, úlohy pešiakov na mape geopolitických hier mocných.
Účasť v zahraničných misiách musí byť v budúcnosti jasne a zreteľné definovaná aj s dôrazom na ekonomický aspekt. Prednosť by mali dostať misie pod vedením OSN a nie pod vedením NATO. Aj v tomto, zdanlivo nesúvisiacom prípade, musí byť na prvom mieste občan, zachovanie financií doma, kvalita a zlepšenie života.”