Priatelia, určite vnímate ako razantne bojuje Republika za slovenské záujmy, a preto odmieta podpísanie nevýhodnej Dohody o obrannej spolupráci s USA. To, že je dohoda proti ľuďom a ďalším generáciám, je známe každému, kto sa o jej obsah zaujímal.
Ale z pohľadu občana je výsmech realizácia cvičenia Saber Strike, ktoré sa uskutoční v marci v priestoroch výcvikového centra Lešť, posádkového cvičiska Levice a letiska Sliač. Zúčastní sa ho 3000 vojakov a približne 1000 kusov techniky. Vezmite si ako je to načasované: schválenie vládou, minister obrany poslušne letí do Ameriky dať na podpis a posunutie do parlamentu.
A po možnom ukončení administratívnych krokov okamžite začína spoločné cvičenie. Náhoda? Verte, že nie. Preto slová GŠ OS SR, že cvičenie nesúvisí s dohodou, sú iba výstrelom do vzduchu. Potom tu platí, že niekto asi niečo zle naplánoval, keď to nemá súvisieť s dohodou alebo veľmi dobre, keď to s dohodou súvisieť malo.
Je veľmi zaujímavé, že Slovensko sa takisto zapojí do širšej série cvičení od Pobaltia cez Poľsko, Českú republiku až po Rumunsko. Že Vám to nič nepripomína? Dovolím si povedať, že sa dotýkame východného krídla NATO. To znamená, že ideme cvičiť obranu teritória.
Tu sa pýtam: niekto na nás zaútočí? Máme sa báť? V napätej situácii dnes medzi Ruskom a USA organizovať cvičenie v počte 3000 osôb a 1000 kusov vojenskej techniky nemá širší kontext? Alebo len robíme to isté, čo vytýkame druhej strane? Nemám v obľube jalové reči, no spomenuté rozhodnutie a komentár GŠ mi ich do značnej miery pripomína.