Zarazilo ma, že po tragédii v Bratislave sa vyrojilo toľko expertov a analytikov na otázky bezpečnosti. Hneď vedeli čo sa má a čo sa nemá. Prečo ma to zaráža? Lebo práve tá ich bohorovnosť a aktivistická „odbornosť“ v týchto otázkach najviac škodí.
Tu si hociktorý analytik tretieho sektoru alebo politik ako prezidentka vyhlási, že „sa bude pýtať kompetentných spravodajských zložiek?“ Pýtať sa môže. Odpovede dostane alebo nedostane. Ale vnášať politiku do procesov je viac než krajne nebezpečné! Postupy zložiek sa nesmú politizovať alebo privatizovať vládnou mocou. Tento moment v konečnom dôsledku môže byť ohrozením bezpečnosti občanov.
A vo všetkých výkrikoch sa objaví výrok špeciálneho prokurátora Lipšica, že je potrebné monitorovať telefonické hovory bez povolenia sudcu a prokurátora. Tu treba spozornieť. Prečo teraz táto otázka? Čo sa ňou reálne sleduje? Súvisí to ozaj s tým čo sa stalo alebo je za tým niečo iné? Koho to je nápad? Prečo okamžitá mediálna podpora v nemenovanom rádiu?
Pre jeho priaznivcov možno návrh zaujímavý, ale taktiež veľmi citlivý a nebezpečný. Zvlášť v rukách ľudí, pre ktorých moc je životnou výzvou. Lebo najlepším artiklom na trhu sú informácie a na to nemôžeme a nesmieme zabúdať. A argumenty špeciálneho prokurátora, že povolenie je administratívne zdĺhavé, nie sú hodné jeho funkcie.
Chcem zvýrazniť jednu dôležitú vec. Štruktúry, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami vedia čo majú robiť a aj ako. Je to mravenčia práca, ktorá nie vždy prinesie výsledok. A všetci tí, ktorí chcú ich prácu meniť podľa svojho obrazu sú tí, ktorí oblasť bezpečnosti vedome/nevedome ohrozujú, a tým aj občanov SR.
K týmto úvahám je potrebné povedať jasné a zreteľné stanovisko. Toto nie je cesta, ani riešenie. Štát, v ktorom nebude fungovať systém na ochranu bezpečnosti občana je zlou správou pre každého, ktorý na to prispieva svojimi daňami.