Vyhrážať sa občanom, Slovákom, opozícii, prijímať zákony a obmedzovať slobodu prejavu a spochybňovať každý, čo i len neutrálny názor, je hrubé porušovanie princípov demokracie. Tu neobstojí ani argument, že neďaleko nás prebieha vojna. Slovensko zatiaľ nie je fyzicky v konflikte zamiešané a dúfam, že to tak aj ostane. Už dodávka zbraní, munície a iných komodít využívaných v konflikte sú za čiarou a neprispievajú k nastoleniu a udržaniu mieru.
Preto iniciatívne vyjadrenia nedôveryhodného ministra Naďa, že toto nie je naše zapojenie do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, možno brať aj ako nervózne potvrdenie účasti medzi riadkami. Len aby tie jeho „vnímania“ tak chápala aj druhá strana, v tomto prípade ruská, ktorá sa už dnes vyjadrila, že tí, čo posielajú zbrane Ukrajine, ponesú zodpovednosť. To je jednoduché konštatovanie diania. Mimochodom, ak by sme iniciatívne neposúvali muníciu a zbrane Ukrajine, asi by nemusel minister Sulík žiadať o výnimku na pristátie ruského lietadla s dodávkou jadrového paliva. Tu je vidieť aký je rozdiel vo „veľkohubých“ vyhláseniach a v samotnej realite.
Tu sa nebavme o slovíčkach, nezahrávajme sa a hlavne sa nevyhrážajme, keď sa položí dobre mienená otázka. Je absolútne na mieste, aby orgány, ktoré sa zaoberajú prevenciou proti narušovaniu vnútornej bezpečnosti, sa nedívali výhradne na rady opozície a slovenských občanov, ktorí platia dane a platia aj samotné bezpečnostné zložky.
Je potrebné, a tu sa pýtam, či sa takto pozerajú aj na upozornenia a vyhrážky zo strany vlády a hlavne ministra obrany, ktorý potvrdzuje, že najlepšou obranou je útok. Vytváranie strachu v ľuďoch, ktorých znepokojenie zo situácie u nášho suseda je vysoké, určite nepridá na pokoji a neupokojuje situáciu.
Slovenská republika nepotrebuje pseudoanalytikov, ktorí sa hrajú na lídrov. Teraz je potrebná rozvaha, stabilizácia a starostlivosť o vlastných občanov. Áno, buď dokážeme, že to vieme, že sa vieme postarať a dokázať sebe aj svetu, že máme budúcnosť alebo nie.
Všetko ostatné totiž hraničí s alibizmom a vysokým stupňom populizmu. Je fakt, že populisti sú vždy viditeľní práve v krízových situáciách, kde radi prekrývajú svoju neschopnosť riadiť, komunikovať a niesť zodpovednosť. Predpokladám, že zodpovedné orgány sa budú činiť aj smerom ku koalícii. Lebo ako sa hovorí, každá palica má dva konce. Pravda bolí, ale je vždy lepšie si povedať teraz, že na to niektorí vo vláde nemajú, než počkať na situáciu, keď to bude musieť povedať niekto iný. Vtedy je aj sebareflexia zbytočná.