U nás vystrája „sociálny inžinier” Matovič a v Davose Heger. Prvý si myslí, že hrá európsku súťaž, lebo vraj prijaté opatrenia nás dostanú na popredné miesta v Európe. Podotýkam, že dbať o rodiny, dôchodcov, učiteľov alebo zdravotné sestry je povinnosťou vlády a jej ministrov. To nie sú zásluhy. To je práca ministra. Nie je sa čím chváliť a nesystémovými opatreniami už vôbec nie.
Občanovi sa príliš nepomohlo, ale minister si pomohol sebe marketingovo a tomu z ulice pozbieranému spolku, ktorý je schopný všetkého, len vládnuť nevie. O slušnosti a úcte ani nehovorím.
Cesta do Davosu sa premiérovi Hegerovi hodila. Prečo? Nemusel byť pri tých nezmysloch Matoviča a mohol prísť na iné myšlienky. Len či prišiel. Fórum totiž ponúka aj množstvo bilaterálnych stretnutí, kde sa dá veľa získať, aj veľa stratiť. Keby sme stratili Vás, pán premiér, nič sa nedeje. Asi by sme to ani nepostrehli.
Ale keď sa stretávate okrem iného s predstaviteľmi firmy Meta, tak zbystrím pozornosť. Lebo sa pýtam: koho záujmy pri tomto stretnutí hájite? Záujmy SR alebo USA? Nedajbože ukazujete prstom, že na ktoré subjekty sa majú zamerať, aby ste mohli vládnuť bez kritiky a opozičnej kontroly? Bolo by to pod úroveň akéhokoľvek premiéra.
Občana nezaujímajú úsmevy v zahraničí. Zaujímajú ho konkrétne kroky, ktoré mu uľahčia každodenný život. Potrebuje hlavne akčnosť na Slovensku. Nie promenádu v Bruseli a nastavovanie propagandy v Davose. Trpezlivosť má svoje hranice…