Celý víkend je slovenská verejnosť masírovaná médiami aký výborný festival prebieha, kto všetko tam príde, v akom stane bude „vymývanie mozgov“ našimi tzv. elitami. Samozrejme nesmie chýbať pani prezidentka. Veď ako by to bolo! Preferencie klesajú a treba ísť medzi tých, ktorí nenadávajú. Podobne aj špeciálny prokurátor. Je tam, kde ho chvália. To je ten klamlivý obraz pre každého politika a štátneho úradníka, ktorý sa po takejto akcii cíti skvele, publikom milovaný.
Otázka vždy znie – aké je to publikum? Túto otázku si asi hlava štátu nepoložila a jej putovná skupina tiež. Nakoniec je dobré, že naše „pohodové elity“ tam boli. Aspoň vieme o čo im reálne ide a aký vplyv chcú mať nad budúcimi generáciami. Tak ako nevedia vládnuť, tak nevedia ani klamať. To bolo vidieť.
V ten víkend však prebiehali aj tradičné Podpolianske slávnosti, ktoré majú určite dlhšiu tradíciu než bohato medializovaný festival. Tomu mainstream nevenoval pozornosť. Prečo asi? Veď tu ide o slovenskú tradičnú kultúru a ľubozvučné tóny slovenského jazyka v jeho rôznych odtieňoch.
Do toho sa ozve akási Jaurová od progresívcov, že tieto slávnosti sú len ľudové veselice a slovenská zvrchovanosť vôbec neexistuje. Z tohto spolku to nie je prekvapenie. Ale len tak pre zaujímavosť: je to dcéra bývalého dlhoročného predsedu Matice Slovenskej. To je tá tragédia. Pre samozvaných liberálov a zvlášť PS už Slovensko neexistuje a chcú potlačiť všetko, čo je pre slovenský národ prirodzené a čo nás robí tým, čím sme. Hlavne, že majú pohodu. A vlastenectvo? Tradície? To je to, čo sa im asi bridí alebo sú to pre nich cudzie slová, ktoré im nič nehovoria.
Snáď si raz spomenú, že nežijú v krajine, ale v štáte, ktorý sa nazýva Slovenská Republika. Kde stále žijú ľudia, ktorí sú hrdí Slováci a vlastenci pripravení pracovať a žiť za každého počasia, nielen „za pohody“.
