So záujmom som si prečítal status dobrovoľníčky z Košíc, ktorá pravdepodobne reálne (lebo tam je) popísala situáciu ako vláda a koalícia pomáha, resp. nepomáha. Množstvo tlačoviek premiéra Hegera a ministra vnútra má len cieľ upokojiť verejnosť, že štát niečo robí a blysnúť sa pred kamerami.
Ale je to opäť len virtuálna realita. Z Bratislavy do Košíc je ďaleko. No a bez sľubovanej infraštruktúry všetci veria, že všetko je v poriadku, v miere možností. Slovensko je malá krajina a máme vo vienku skromnosť, pracovitosť, aj schopnosť niečo vydržať. Občas až príliš. A vláda ako obvykle veľa sľubuje, veľa hovorí a zbytok nechá na občanovi s heslom „nejako bolo, nejako bude“.
Toto je situácia, na ktorú sa nedá reálne pripraviť, ale štát musí byť v plnom nasadení a nie iba dobrovoľníci. Každý orgán štátnej správy má krízový manažment a moja otázka znie: ako štát využíva tieto štruktúry pri riadení prijímania utekajúcich matiek a detí? Nie administratívnym, ale praktickým spôsobom.
Čo myslím? Napríklad teplé jedlo a nápoje. Lebo k tomu štát vie vyčleniť množstvo vecí, napr. poľné kuchyne, ktoré sú v správe Ministerstva vnútra a Ministerstva obrany SR. Toto je iba otázka rozhodnutia, vyčlenenia a sfunkčnenia na mieste. Výborná prax pre všetkých, ktorí stravu pripravujú a pre vojakov skoro ideálna. Vidím, že toto zlyháva aj preto, lebo všetky sily sú vyčlenené pre cvičenie s Američanmi s názvom Saber Strike. Vrátane kuchárov.
Čo z toho vyplýva? Že otázka priorít tejto vláde asi nič nevraví. Politika sa cez túto situáciu nerobí, ale keď bežní občania pripravujú stravu z vlastných prostriedkov, tak asi niečo nefunguje. Občan sa tým nechváli, vždy robí čo môže, ale kde je tá vláda, ktorá vyberá dane a zaťažuje občana na každom kroku? Žiaľ ani neviem, kde sa stratila. Koniec-koncov, je vôbec niečo, čo vďaka tejto vláde funguje?
Zarážajú ma komentáre koaličných poslancov Dostála a Osuského, ktorý je ovešaný akademickými titulmi a má plne ústa pomoci. Počul niekto, že by k tomu tieto dve čudá robili tlačovky, posúvali veci dopredu a riešili situáciu?
Pomoc nakoniec vyzerá tak, že poslanci a členovia hnutia Republika sú tí, kto ubytováva mnohé ukrajinské matky s deťmi a zabezpečujú im celý servis. Pomoc však nemôže byť na dobrovoľníkoch pán Mikulec a pán Heger, obchodník zo Spojených štátov. Arogancia ako v prípade ministra vnútra situácii nepomáha, skôr ju zhoršuje. Je to na Vás! Vy máte vládnuť, tak konajte. Neobstojí, že nemáme krízových manažérov. Pred voľbami bol predsa perfektným manažérom takmer každý z Vašich kandidátov.
Vyzerá to nakoniec tak, že máme vládu so sklonmi k centralizmu čo sa týka rozhodovacích právomocí, ale zároveň so sklonmi zbavovania sa zodpovednosti, keď ide do tuhého.