Výbuch rakety sto kilometrov od slovenských hraníc naštartoval ministra vojny, ktorý s pompéznosťou jemu vlastnou odkazuje do Ruska, že nech si rozmyslí, kde strieľa, lebo okamžite spustí článok 5 Washingtonskej zmluvy. V jeho vysvetlení automaticky.
Takže pán minister, boli ste zbytočne v NATO zástupcom MO SR a platený štátom (daňovými poplatníkmi), lebo nič ste sa nenaučili. Viete veľmi dobre, že v prípade napadnutia musíme požiadať o otvorenie článku 5 a následne sa začínajú rokovania, ktoré môžu trvať krátko, avšak môžu trvať aj v súlade s bruselskou administratívnou mašinériou, a tu si nedovolím prejudikovať čas, ani výsledok. Prečo? Je to moja skúsenosť z podobných rokovaní. Nič totiž nie je také ako sa nám zdá (pozrite ako dopadli vaše „oslavy“ pri vydávaní opozičného poslanca).
Viete, takéto rozhodnutie musí byť konsenzuálne a stačí jeden štát a hodiny rokovaní sa predlžujú. To len na margo toho prázdneho vyjadrenia ministra.
To, že situáciu kontrolujeme, je dobré a tak to má byť. Len sa pýtam: kontrolujeme si to samostatne alebo nám to kontrolujú druhí? V takejto situácii je ten druhý variant zlý, veľmi zlý. Tu je vidieť vaša krátkozrakosť. Politik vždy prehrá, keď uverí v sám seba. Takých príkladov už má Slovensko dosť. Nezdá sa Vám pán minister, že sa k tomu blížite?