Tak ako som myslel, nemáme iba krízu energetickú, zdražovanie pohonných hmôt a základných potravín. Netreba sa čudovať, že vláda nevie vládnuť. Veď ona nemá ani protokolárnu výchovu. Vždy ma učili, že demisia je akt, ktorý má prísne protokolárne pravidlá a podáva sa do rúk prezidenta. Teda toho, ktorý príslušného ministra/ministrov odvolá.
A čo vidíme dnes? Chvastanie sa Sulíka, že demisiu doručil do podateľne Prezidentského paláca. Poviete si, Sulík. Ale keď to zopakoval minister školstva, tak som spozornel. A asi to bolo dobre. Lebo zvyšní dvaja ministri, Korčok a Kolíková, do tej podateľne ani neprišli. Poslali asistentov! Utvrdil som sa v tom, že tam, kde sa dennodenne pracuje s protokolárnymi záležitosťami (MZV) je pravdepodobne čoraz viac „odborníkov“.
Klincom do procesu je ticho pani prezidentky. Miesto rýchlej reakcie (ako sľúbila) vycestovala do zahraničia. Iste tieto aktivity sú z pohľadu reprezentácie dôležité. Ale nereagovať v čase krízy rázne a politicky transparentne je slušne povedané faux pas.
Postoj z paláca len potvrdzuje, že inštitucionálne zodpovedným nejde o občana, fungovanie štátu, ale len osobné benefity. Dovolenky ministrov Sulíka a Matoviča. A teraz cesta prezidentky je tou povestnou kvapkou, ktorá potvrdzuje, že umelé predlžovanie agónie je na škodu nás všetkých a my občania toto vajatanie mocných pocítime najviac.