Zazneli veľké slová premiéra Hegera a ministra Naďa, že sú radi zo slovenskej organizácie výstavy vojenskej techniky. Radosť je jedna vec a realita druhá. Chváliť sa účasťou asi 17 výrobcov vojenskej techniky je scestné. Prečo? Tu nejde o kvantitu, ale kvalitu. Aj to však len v období, keď sa štátu darí a ekonomika prináša zisky ako pre občanov, tak pre štát samotný.
Čo som videl? Asi jednu zo slabších, ak nie najslabšiu výstavu. V každom prípade vždy má význam stretnutie tých, čo sú dobrí vo vojenských technológiách. Len to musí byť racionálne a zmysluplné. Nie iba organizácia pre organizáciu a míňanie finančných prostriedkov, ktoré myslím, že vieme využiť hlavne pre podporu mladých rodín a dôchodcov.
Keď sledujem koľko nevraživosti je v koalícii, a to len preto, že majú pomôcť občanom, tak som z toho smutný. Lebo takéto „kecy“ som nevnímal pred organizáciou výstav. Viete, stávame sa eldorádom pre zbrojárske koncerny, ktoré vidia, že snáď iba SR je pripravená aj v tomto období nakupovať nové zbraňové systémy, ktoré sú obsiahnuté v čarovnom slovíčku „modernizácia“.
Enormné zdražovanie základných potravín, zdražovanie plynu, pohonných látok, nedostatok komodít dôležitých pre fungovanie a pochybný analytik sa oháňa vojenskými plánmi ako nakupovať, ako míňať peniaze daňových poplatníkov. Rozumiete? Nie ako im pomôcť, ale ako minúť ich finančné prostriedky.
Áno , takéto výstavy sú dôležité a majú svoj význam. Avšak vtedy, keď sú súčasťou ozdravovania spoločnosti a nie jej militarizácie. Ale toto naši predstavitelia nechápu. Alebo žeby až dobre chápali?