Štatistický úrad SR postupne uverejňuje výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021. Pred nedávnom boli zverejnené aj odpovede na otázky týkajúce sa etnicity obyvateľov Slovenska. Výsledky sú viac ako zarážajúce. Z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, ktorých je 5 449 270 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 83,8% ľudí. K maďarskej národnosti sa prihlásilo 7,75%, čo predstavuje 422.1 tisíc ľudí. K rómskej národnosti (etniku) sa prihlásilo 1,23% obyvateľov, čo predstavuje 67,2 tisíc ľudí. Ostatné národnostné skupiny neprekročili 0.5% hranicu. K slovenskému jazyku ako jazyku materinskému sa prihlásilo 82% obyvateľov Slovenskej republiky. K maďarskému jazyku sa prihlásilo 8,5% a rómskemu 1.8% príslušníkov týchto menšín.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sú nepravdivé, nepresné, skreslené a teda nedôveryhodné. Ako také nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. A to hlavne z toho dôvodu, že veľké množstvo príslušníkov rómskeho etnika žijúceho v južných častiach Slovenska sa prihlásilo k maďarskej národnosti a veľká časť príslušníkov rómskych komunít, žijúcich v iných častiach SR sa prihlásila k národnosti slovenskej. To nevyhnutne viedlo ku skresleným údajom o počte občanov slovenskej a maďarskej národnosti, a tiež aj celkového početného stavu rómskeho obyvateľstva. Nie je to nič neobvyklého, pretože aj pri predchádzajúcich sčítaniach obyvateľstva sa veľká časť príslušníkov rómskych komunít odmietla priznať k svojmu etnickému pôvodu. Tak napríklad pri sčítaní v roku 2001 sa k rómskemu etniku priznalo len niečo okolo 90 000 jedincov, v roku 2011 to bolo okolo 120 000 obyvateľov rómskeho pôvodu.
Skutočný počet príslušníkov rómskeho etnika žijúceho na Slovensku je oveľa vyšší, o čom svedčia aj údaje, uverejnené v Atlase rómskych komunít 2013 – 402 000 tisíc a v Atlase rómskych komunít 2019 – 440 000 tisíc, pričom ani tieto údaje nemôžeme považovať za pravdivé. A to z toho dôvodu, že oba dokumenty mapovali počty rómskeho obyvateľstva len v obciach s väčším počtom týchto obyvateľov (teda nie vo všetkých obciach a menších mestách), pričom ich zostavovatelia vychádzali z poznatkov, ktoré získali od obecných a mestských úradov, ktoré samotné disponujú len približnými a neúplnými informáciami o počtoch príslušníkov rómskych komunít, žijúcich na ich samosprávnom území. Je to celkom pochopiteľné, pretože predstavitelia samospráv, rešpektujúc zákon č. 365/2004 Z. z., nemôžu viesť evidenciu obyvateľstva na základe ich etnickej príslušnosti, čo je aj príčinou ich nepresnej evidencie rómskeho obyvateľstva.
Dnes môžeme s istotou povedať, že kompetentné štátne a samosprávne orgány, náplň práce ktorých úzko súvisí s aktivitami smerujúcimi do prostredia rómskych komunít ako aj s oblasťou sociálnej pomoci rómskemu obyvateľstvu nedisponujú presnými informáciami o ich počte. Tieto čísla sú veľmi nepresné a rozporuplné, pohybujúce sa v rozmedzí od 120 000 tis. (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011), podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 už len 67 2 tisíc, až po niečo viac ako 400 000 tis. (podľa Atlasu rómskych komunít 2013 – 402 000 tis., podľa Atlasu rómskych komunít 2019 – 440 000 tis.). Samozrejme, uvedené počty nezodpovedajú skutočnej kvantite rómskeho obyvateľstva, početný stav ktorých je oveľa vyšší.
Podľa posledného sčítania rómskeho obyvateľstva, zrealizovaného v predchádzajúcom režime tzv. „reálneho socializmu“, ktorý oprávnene môžeme považovať za dôveryhodný a smerodajný, žilo v slovenskej časti spoločného štátu v roku 1989 – 253 943 tis. Rómov, predstavujúcich v tej dobe 4,8% z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Ak berieme do úvahy, že po rozdelení Československa sa na Slovensko vrátili z Čiech desaťtisíce príslušníkov rómskeho etnika (na udelenie českého občianstva museli splniť podmienky – minimálne päť ročný trvalý pobyt v českej časti spoločného štátu a čistý register trestov, čo mnohí z nich nespĺňali) a berúc do úvahy vysokú mieru natality (pôrodnosti) v rómskych komunitách, ktorá je niekoľkonásobne vyššie než u väčšinového obyvateľstva, ako aj pomerne dlhé obdobie od vzniku samostatnej SR, je možné vydedukovať pomerne vierohodný odhad, ktorý sa pohybuje približne na úrovni 750 000 až 800 000 tis. príslušníkov rómskeho etnika, čo v súčasnosti predstavuje niečo viac ako 14% z celkového počtu obyvateľov Slovenska. V žiadnom prípade to nie je 1,23%, ako je to uvedené v ostatnom sčítaní obyvateľstva. Uvedený odhad radí toto etnikum na prvé miesto medzi etnikami a národnostnými menšinami žijúcimi na území SR. Informácia o tom, že najpočetnejšou menšinou na Slovensku je maďarská menšina je nesprávna, zavádzajúca a nezakladajúca sa na objektívnych skutočnostiach.
Neúplné a skreslené údaje, ktoré vyplývajú z obsahu ostatného sčítania obyvateľov, domov a bytov sú pre kompetentné štátne a samosprávne orgány a inštitúcie nepoužiteľné. Nepoužiteľné jednak pri vypracovaní koncepcie, finančnom zabezpečení, plánovaní, výberu prostriedkov, metód a postupov pri realizácií štátnej populačnej politiky, podmienkou ktorej je presná evidencia počtu rómskeho, ale nielen rómskeho obyvateľstva na Slovensku, ich presná územná lokalizácia, vekové zloženie a pod. Preto jedným z prvých a prioritných opatrení v rámci realizácie populačnej politiky zameranej na obyvateľov rómskeho pôvodu je získanie presných a overiteľných údajov o ich počte, bez čoho nie je možná racionálna a zmysluplná, t. j. efektívna práca s rómskymi komunitami. Vychádzať z presných údajov a neskreslených informácií je nevyhnutné aj z dôvodu realizácie efektívnej sociálnej politiky a štátnej sociálnej pomoci marginalizovaným skupinám obyvateľstva, pochádzajúcich prevažne z prostredia rómskych osád a usadlostí. Veď ako chcú štátne a samosprávne orgány plánovať a určovať objem zdrojov a ich použitie pri poskytovaní sociálnej pomoci potrebným skupinám, ako chcú plánovať a efektívne organizovať distribúciu a redistribúciu finančných prostriedkov obciam a mestám určených na budovanie infraštruktúry v lokalitách obývaných prevažne rómskym obyvateľstvom, ako chcú plánovať budovanie nízkoštandardných bytov pre rómske rodiny, budovať predškolské a školské zariadenia pre rómske detí a pod? Nie je to možné a mysliteľné bez neskreslených, presných a podrobných údajov o stave, postavení, populačnom raste a aktivitách príslušníkov rómskych komunít.
Vychádzajúc z vyše uvedených skutočností je namieste položiť si otázku: K čomu je nám takýto prieskum, resp. získavanie takýchto nevierohodných a reálnym údajom odporujúcich poznatkov o etnickom zložení nášho obyvateľstva, aký nám poskytlo ostatné sčítanie obyvateľov, domov a bytov ? Odpoveď je jasná: K ničomu.
Autor článku:
PhDr. Štefan Surmánek, CSc. Hnutie REPUBLIKA, Košice.
Tento článok predstavuje súkromný názor jeho autora. Postoje, ktoré v ňom prezentuje sa nemusia zhodovať s postojmi Denníka REPUBLIKA a Hnutia REPUBLIKA. Zodpovednosť za údaje a vyhlásenia uvedené v tomto článku nesie výhradne jeho autor.