Na tlačovej besede ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR B. Gröhlinga, ktorú pred časom odvysielala televízia TA3, sa riešila aj otázka dvojsmenného vyučovania (v dopoludňajších a popoludňajších hodinách) na niektorých základných školách, zvlášť tých, nachádzajúcich sa v obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva, teda hlavne v obciach nachádzajúcich sa v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že práve v prostredí cigánskych osád je natalita (pôrodnosť) v priemere niekoľkonásobne vyššia než medzi príslušníkmi majoritného obyvateľstva, nevyhnutne dochádza k tomu, že priestorové kapacity základných škôl nachádzajúce sa v osadách, resp. v ich blízkosti neposkytujú možnosť výučby v dopoludňajších hodinách všetkým žiakom navštevujúcich hlavne prvý stupeň ZŠ. To je ten skutočný dôvod, prečo v niektorých obciach bolo nutné zaviesť dvojsmenné vyučovanie, čo podľa vyjadrenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu B. Gröhlinga je dôležitou príčinou (tou ďalšou je podľa jeho mienky záškoláctvo) nízkej miery, v niektorých prípadoch až katastrofálnej vzdelanostnej úrovne veľkej časti cigánskych žiakov, prejavujúcej sa veľkým počtom prepadávajúcich jednotlivcov.
Ministrom školstva prezentovaný názor nezodpovedá reálnym skutočnostiam, pretože s ľahostajným prístupom k vzdelávaniu, zlej školskej dochádzke, zlým študijným výsledkom a pomerne veľkom počte prepadávajúcich cigánskych žiakov (čo sú len dôsledky) sa stretávame bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú výučby v dopoludňajších alebo v popoludňajších hodinách. Navyše, množstvo starších ľudí, vrátane autora tohto príspevku majú ešte v živej pamätí, že dvojsmenná výučba na prvom stupni základných škôl, ktorú zažili na vlastnej koži bola v minulosti bežnou praxou, pričom je pravdou, že to nemalo žiaden negatívny vplyv na študijné výsledky tých žiakov, ktorí sa zúčastňovali poobedňajšej výučby a ktorí svedomito pristupovali k plneniu školských povinností. To len poukazuje na tú skutočnosť, že príčiny zlých a neuspokojivých študijných výsledkov ako aj pomerne častého prepadávania mnohých žiakov, pochádzajúcich z prostredia cigánskych osád a usadlostí spočívajú niekde inde a nie v návšteve vyučovania v popoludňajších hodinách.
Hlavne v období po roku 1989 vzdelanostná úroveň, ako aj vzťah prevažnej väčšiny cigánskeho etnika k vzdelávaniu, školskej dochádzke a významu štúdia dosahujú neuspokojivé a veľmi zlé ukazovatele. Výsledkom a zároveň aj potvrdením tejto skutočnosti je znepokojujúci nárast počtu príslušníkov tohto etnika bez úplného základného vzdelania, ktoré (až na malé výnimky) značná časť z nich ukončuje v 7, resp. 8 triede ZŠ. Alarmujúcou je ale skutočnosť, že po vyšších stupňoch vzdelania väčšina z nich ani netúži. Vyrastajú totiž v prostredí (rodina, cigánske osady, rodičovský príklad, rodičmi preferované a svojim deťom sprostredkovávané hodnoty a pod.), v ktorom sa vzdelávaniu neprikladá dôležitý význam a v ktorom sa štúdium a návšteva školských zariadení nepovažujú za predpoklad lepšieho uplatnenia na trhu práce a podmienka lepšej budúcnosti. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu hodnotovej orientácie, ktorý S. Matulay (v príspevku Hodnotový systém rómskej minority na Slovensku. Uverejnený v zborníku Člověk, Dějiny, Hodnoty, Ostrava 2002, str. 224) uskutočnil na vzorke väčšieho počtu mladej cigánskej populácie (18 až 30 rokov), na základe ktorého prišiel k záveru, že: „Vzdelanie zaraďujú Rómovia zhruba na šiestu priečku hodnotového rebríčka“, pričom respondenti „pridelili peniazom vyššiu hodnotu ako vzdelaniu a práci, inými slovami, nielenže nespájajú peniaze s prácou, ale ani prácu so vzdelaním“. Tak ako vyššie uvedený teoretik, aj V. Klein a T. Matulayová v príspevku pod názvom Vzdelanie vo vzťahu k hodnotovému systému Rómov, zverejnenému v zborníku Člověk, Dejiny, Hodnoty, Ostrava 2007, str. 409, to vysvetľujú jednak „pasívnou rezistenciou (veľkej časti cigánskeho etnika – Š.S) voči všetkým snahám majority o pozdvihnutie jeho vzdelanostnej úrovne po roku 1989“ a jednak vplyvom rodinnej výchovy a rodinnej atmosféry, pretože je to v prvom rade „…rodina, ktorá reprodukuje genetické informácie, je nositeľom kultúrnych vzorcov a vytvára prostredie, v ktorom sa žiaci pohybujú. Rodina má najväčší vplyv na rast osobnosti dieťaťa, na jeho ďalší rozvoj, do ktorého prirodzene patrí aj vzdelávanie a vzdelanie“ (tam že, str. 410). K podobnému stanovisku prichádza aj psychológ R. Krause, podľa ktorého „Dieťa v rovine myslenia zrkadlí svojich rodičov, pretože od rodičov prijíma informácie, ktoré ono vyhodnotí ako informácie s vyššou možnou váhou práve kvôli tomu, že rodičom najviac verí, sú to pre neho blízke vzťahové osoby“ (Nový čas, zo dňa 28.8.2012, str. 11).
Skutočnou, z pohľadu autora tohto príspevku tou najdôležitejšou príčinou zlých študijných výsledkov veľkej časti cigánskych žiakov a vysokej miery záškoláctva je v prvom rade a predovšetkým nedostatočný záujem ich rodičov o ich vzdelávanie, čo sa následne odráža v laxnom a nezodpovednom prístupe ich detí k plneniu školských povinností. Sú to práve ich rodičia, ktorí si neuvedomujú, resp. podceňujú význam vzdelania a potrebu štúdia ako predpokladu lepšieho života pre svojich potomkov, pre to, aby sa vymanili z prostredia cigánskych osád, našli plnohodnotné uplatnenie v spoločnosti a získali lepšiu životnú perspektívu. Nezáujem o vzdelávanie vyplýva aj z toho, že väčšina z nich si uvedomuje tú skutočnosť, že poberať v dospelom veku sociálne dávky, rodinné prídavky a ďalšie benefity, ktoré tvoria základný príjem veľkej časti cigánskych rodín nie je podmienené výškou vzdelania.
Všetci vieme, že práve žiaci na prvom stupni ZŠ si zo strany svojich rodičov vyžadujú väčšiu pozornosť a kontrolu plnenia školských povinností ako aj pomoc pri zvládaní učiva, čo pre veľkú časť cigánskych rodičov je mimo ich schopností, záujmu a pozornosti. Na túto skutočnosť poukázala aj známa cigánska aktivistka a hudobníčka I. Kelarová keď povedala, že „rodičia v osadách sa deťom nevenujú“, pričom sa to týka nielen plnenia si školských povinností ale celkového prístupu k výchove a starostlivosti o svojich potomkov (článok Rómov musíme zmeniť cez detí. Denník SME. Príloha Magazín Víkend, sobota 5.10.2013). Podobný názor prezentuje vo svojom článku, publikovanom vo februárovom čísle mesačníka extraplus bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre Rómske komunity A. Botošová, keď uvádza, že „nepovažuje za rozumné rodiť veľa detí, o ktoré sa rodičia nevedia postarať, čo je v rómskych komunitách bežný jav“. Podľa jej názoru, „je to nezodpovedné. Každý človek musí byť zodpovedný za svoj život a keď sa narodia deti, tak aj za ne“.
Tak ako predchádzajúce vlády, tak aj tá dnešná predstavila množstvo riešení a prijala viacero opatrení na zvýšenie vzdelanostnej úrovne a zlepšenie prístupu cigánskej mládeže k plneniu školských povinností. Všetky navrhované a následne aj realizované riešenia by sa dali charakterizovať ako riešenia čiastkové, polovičaté, nekoncepčné a teda nesystémové, potvrdením čoho sú výsledky, nezodpovedajúce vynaloženým prostriedkom a očakávaniam. Jedným z takýchto riešení bolo rozhodnutie prijaté na júnovom zasadaní NR SR v roku 2019, ktorým sa žiakom prvých tried po ich nástupe na ZŠ poskytuje jednorazová suma 100 eur na nákup školských potrieb a pomôcok. Zvlášť pre nesolventné, chudobné rodiny takáto pomoc predstavuje možnosť vybaviť svoje deti potrebným školským vybavením, čo je možné považovať za správne a potrebné rozhodnutie. Avšak nedomyslený je spôsob ako a komu sa bude konkrétna finančná čiastka vyplácať. Tá sa totiž bude poskytovať priamo rodičom pri vyplácaní prídavkov na deti, čo u mnohých z nich môže viesť k tomu, že peniaze budú použité na iné účely, než boli pôvodne určené, teda nie na nákup vecí tvoriacich základné školské vybavenie pre prvákov. Skutočne rozumným a zmysluplným riešením financovania školských pomôcok pre nastupujúcich prvákov by bolo presmerovanie týchto účelovo viazaných financií na účty základných škôl, ktoré by tieto pomôcky, zakúpené vo väčšom množstve mohli získať za nižšie ceny a postupne by ich počas školského roka prideľovali žiakom prvých tried.
Ďalším z radu opatrení, prijatým ministerstvom školstva SR je rozhodnutie podporiť sumou 2,2 mil. eur školské kluby detí. Podľa ministra školstva SR „Pravidelná návšteva školských klubov detí žiakom veľmi pomáha, no niektorí rodičia si nemôžu dovoliť uhradiť poplatky. Preto preplatíme mesačné poplatky za školské kluby detí deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia“(Denník Korzár, 30.11.2021, str. 9). Preložené do zrozumiteľnej reči, poplatky sa budú preplácať cigánskym žiakom. Určite, samotná myšlienka financovať činnosť školských klubov a umožniť čo najväčšiemu počtu žiakov zapojiť sa do práce rôznych krúžkov je dobré a potrebné rozhodnutie, umožňujúce podporiť všestranný rozvoj detí a ich mimoškolské aktivity. S tým je možné súhlasiť. S čím však nie je možné súhlasiť, je finančná podpora len pre vybrané skupiny detí, pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa z tejto podpory vyčleňujú detí zamestnaných rodičov, prispievajúcich do štátneho rozpočtu, ktorí si v dôsledku nízkych príjmov nemôžu dovoliť financovať účasť svojich detí v školských kluboch. A takýchto rodín je na Slovensku čím ďalej, tým viac. Nie je to možné chápať inak, ako učebnicový príklad diskriminácie žiakov, pochádzajúcich z prostredia majoritného obyvateľstva.
Systémovým riešením nie je a ani nemôže byť zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre 5 ročné detí, ktoré terajšia vládna garnitúra a mnohé mimovládky prezentujú div nie ako „všeliek“ a jediné možné riešenie zvýšenia miery socializácie detí, pochádzajúcich z marginalizovaných cigánskych komunít. Každému súdne a racionálne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že niekoľkohodinový pobyt cigánskych detí v intelektuálne podnetnom a hygienicky nezávadnom prostredí predškolského zariadenia (nepozerajúc sa na množstvo problémov, ktoré v dôsledku tohto nariadenia musia riešiť samosprávy) neprinesie požadovaný efekt v procese ich socializácie a získania nevyhnutných návykov, vrátane ovládnutia slovenského jazyka. Ich návrat do chatrčí, resp. do zdevastovaných bytov bez tečúcej vody, potrebného hygienického vybavenia, mnohopočetnej rodiny komunikujúcej výlučne v rómskom jazyku a hlavne k rodičom, prejavujúcim nezodpovedný a ľahostajný prístup k výchove a starostlivosti o rozvoj ich schopností, plneniu školských povinností a ich intelektuálneho rastu budú nevyhnutne príčinou toho, že čo „získajú“ počas ich niekoľkohodinového pobytu v predškolskom zariadení, to veľmi rýchlo „stratia“ po ich návrate do cigánskej osady a intelektuálne nepodnetného rodinného prostredia. Stále totiž platí stáročiami potvrdená pravda, podľa ktorej škola a výchovne zariadenie môžu detí niečomu naučiť, ale ich výchova, hodnotový základ a získané návyky správania určuje ich rodinná výchova, rodičovský príklad a celkovo pôsobenie rodinného prostredia.
Netvrdím, že niektoré z týchto a podobných opatrení nemôžu pomôcť jednotlivým žiakom, resp. deťom pochádzajúcim z prostredia cigánskych komunít získať potrebné hygienické návyky, základy slušného správania, zvýšiť ich gramotnosť a získať pozitívnejší vzťah k vzdelávaniu a plneniu si školských povinností. Ale to len za predpokladu, že si ich rodičia uvedomia význam vzdelávania ako podmienky pre zlepšenie životných šancí svojich detí a že budú zodpovedne pristupovať k ich výchove a vytváraniu vhodných podmienok pre ich intelektuálny rast. Žiaľ, takýchto rodičov, žijúcich prevažne v zaostalých cigánskych osadách a cigánskych mestských štvrtiach je veľmi málo, výsledkom čoho je nízka miera socializácie, katastrofálne študijné výsledky a neochota pracovať na svojom odbornom raste u pomerne veľkej časti cigánskej mládeže.
Veľkým problémom v oblasti vzdelávania cigánskych detí, o čom hovoril aj terajší minister školstva SR, je zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, ktorá, v porovnaní s inými žiakmi dosahuje veľmi vysoké ukazovatele. Nezriedka to za jeden školský rok u niektorých žiakov predstavuje 80 aj viac neospravedlnených hodín. Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., §211. odst. 1, písmeno e. sa jedná o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, za čo rodičom hrozí trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 5 rokov. Aj napriek tomu, že sa v takýchto prípadoch jedná o trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže, nepoznám prípad, aby takýto nezodpovední rodičia, tolerujúci záškoláctvo svojich detí boli trestne stíhaní, resp. aj potrestaní. V prípade, že nedôjde k stíhaniu a právoplatnému odsúdeniu, podľa zákona č. 596/2003 Z. z. časť 10, §37, odst. 1 existuje aj možnosť udeľovania finančných trestov pre takýchto rodičov do výšky 331,50 eur. Nie je snáď potrebné poukázať na tú skutočnosť, že pokuty v takomto prípade sú u väčšiny cigánskych osadníkov, žijúcich ako pravidlo zo sociálnych dávok nevymožiteľné. Drvivá väčšina takýchto nezodpovedných rodičov si veľmi dobre uvedomuje svoju nepostihnuteľnosť, preto, nepozerajúc sa na ich zlú finančnú situáciu je nevyhnutné uplatňovať voči nim tvrdší prístup a nekompromisné vymáhanie pokút v podobe finančných zrážok z ich mesačného príjmu, resp. jej splatenia formou verejnoprospešných prác. Je v záujme samotných žiakov pochádzajúcich z prostredia cigánskych osád prísne postihovať ich rodičov, tolerujúcich ich záškoláctvo a donútiť takýchto nezodpovedných rodičov venovať zvýšenú pozornosť účastí ich detí na vyučovaní a návšteve školských zariadení.
Problémom uplatnenia veľkého počtu cigánskej mládeže po ukončení povinnej školskej dochádzky, zvlášť tých, ktorí ju ukončujú vo vyšších ročníkoch základnej školy, je absencia odborného vzdelania, čo ich dopredu diskvalifikuje pri získavaní pracovných pozícií. Aj napriek tomu, že hlavne v oblastiach automobilového priemyslu, v doprave a na technických pozíciách evidujeme na Slovensku desiatky tisíc voľných pracovných miest, veľká časť cigánskej mládeže, po ukončení povinnej školskej dochádzky dopĺňa rady nezamestnaných. Dôvodom je fakt, že im chýba potrebná kvalifikácia, ktorá by im umožňovala obsadzovať voľné pracovné miesta. Riešiť tento problém si vyžaduje zásah ako zo strany štátnych orgánov a VÚC, tak aj prijatie nevyhnutných opatrení a zodpovedajúcej legislatívy umožňujúcich vytvoriť systém dvojročnej, resp. trojročnej povinnej odbornej prípravy, zameranej na získanie teoretických, ale hlavne praktických zručností v rôznych remeselných odvetviach, ktorá by povinne nasledovala po ukončení základnej školy. A to nezávisle na tom, v ktorej triede ju dotyčný žiak ukončil. V žiadnom prípade nemám na mysli už dnes fungujúci systém duálneho vzdelávania, ktorý daný problém vôbec nerieši. Cieľom by malo byť získanie výučného osvedčenia z jednotlivých remeselných odborov, získanie potrebných pracovných návykov a odbornej spôsobilosti pre tú časť cigánskej mládeže, ktorá si neželá pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Zriaďovanie, prevádzka a financovanie takýchto stredísk odbornej prípravy cigánskeho, ale nielen cigánskeho dorastu zo strany štátu a VÚC (okrem množstva ďalších pozitívnych dopadov) je menej nákladné opatrenie, než celoživotná finančná dotácia v podobe neopodstatneného, demotivujúceho a bezprácneho poskytovania sociálnych dávok a ďalších finančných a materiálnych benefitov.
S cieľom zlepšiť prístup cigánskych žiakov k plneniu školských povinností a k vzdelaniu ako takému bola v minulosti snaha o zavedenie tzv. internátneho typu vzdelávania pre školopovinné cigánske deti pochádzajúce z odpudzujúceho a ubíjajúceho prostredia chatrčí a osád a z nepodnetného, demotivujúceho a hygienicky nevyhovujúceho rodinného prostredia, v ktorom nie sú vytvorené základne podmienky pre rozvoj fyzicky a mentálne zdravého jedinca. Samotná myšlienka zriaďovania internátnych škôl bola veľmi dobrá, avšak podobné aktivity a zámery v minulosti stroskotali na nesúhlase a na odmietnutí ako zo strany bruselskej administratívy, tak aj zo strany väčšiny domácich ľudskoprávnych organizácií, ktorým ide viac o svoju prezentáciu a získavanie finančných prostriedkov na realizáciu často zbytočných a nepotrebných opatrení, ako o blaho a pomoc príslušníkom cigánskych komunít. Nehovoriac o tom, že ani medzi samotnými cigánskymi rodičmi sa podobné návrhy nestretli so všeobecným súhlasom a pochopením. To boli hlavné dôvody, prečo štátne orgány upustili od zriaďovania internátnych škôl a vrátili sa k pôvodnému neefektívnemu systému vzdelávania cigánskej mládeže, ktorý sa neosvedčil, potvrdením čoho je klesajúca a nedostatočná vzdelanostná úroveň veľkej časti cigánskej mládeže. Samozrejme, internátne školy pre deti pochádzajúce z nevyhovujúceho rodinného prostredia (pričom sa to nemusí týkať výhradne cigánskych žiakov) nie sú všeliekom, zaručujúcim rýchly úspech v procese zvyšovania vzdelania, odbornej prípravy a zlepšenia prístupu žiakov základných a stredných škôl k plneniu školských povinností. Ale je to jedna z ciest, ako mnohým jednotlivcom poskytnúť šancu na lepšie vzdelanie a zlepšenie ich životných a pracovných perspektív.
Autor článku:
PhDr. Štefan Surmánek, CSc. Hnutie REPUBLIKA, Košice.
Tento článok predstavuje súkromný názor jeho autora. Postoje, ktoré v ňom prezentuje sa nemusia zhodovať s postojmi Denníka REPUBLIKA a Hnutia REPUBLIKA. Zodpovednosť za údaje a vyhlásenia uvedené v tomto článku nesie výhradne jeho autor.