V jednom z rozhovor generál Zmeko vyhlásil:
“Je otázka vlastného svedomia tých ľudí. Akože sa verejne hlásiť k tomu, že štát v ktorom žijem a spoločnosť v ktorej žijem a rodina v ktorej sa nachádzam mi nestojí za to ako mužovi aby som ju chránil? Veď to je otázka bežnej chlapskej cti, nie?!”
Pán generál tieto slová adresoval tým, ktorí požiadali cez príslušný úrad o odopretie vojenskej služby v prípade mobilizácie.
Pán generál, ešte predtým, ako budete vyplakávať nad tým, že slovenskí muži odmietajú zomierať za cudzie záujmy a pravdepodobne aj na území cudzieho štátu, by ste tieto slová mohli adresovať Dymitriovi K. (18), Mykhailovi S. (20), Yaroslavovi K. (18), Stanislavovi L. (19) a Zoltanovi K. (19). Na nich sa totiž, vážený pán generál, branná povinnosť vzťahuje a nechápem, ako je možné, že behajú po Bratislave a terorizujú za bieleho dňa slušných ľudí s oceľovými tyčami v rukách.
Slováci v rozhodujúcich a historických chvíľach bránili svoju zem a som presvedčený, že tak urobia vždy, keď bude ich vlasť, ich rodiny a ich deti v nebezpečenstve.
A o tom je tá chlapská česť, o ktorej píšete, pán generál. Vystavovať slovenských synov, mužov a otcov smrti za účelom presadenia záujmov veľmocí nie je symbolom cti, ale symbolom totálneho lokajstva a poddanosti cudzím záujmom. Pán Zmeko, neviem, do akej miery ste Vaše vyhlásenie mysleli vážne, ale jedno viem určite. Dokázali ste, ako veľmi nerozumiete občanom tohto štátu, ktorým by ste chceli v prípade mobilizácie veliť.