Ako chutí vlastná medicína? Tvrdý odkaz Bidenovi. Kto chce predať členstvo v NATO „na tureckom bazáre“? Žiarivý maják demokracie, ktorý sa náhle zmenil na totalitu? A ešte oveľa viac v novom ázijskom špeciáli!
Otázku “Môže BRICS prežiť, ak majú štáty ako Čína a India odlišné záujmy?” Ďuriš hodnotí:
“Realitou je čínsky predpoklad, že členovia BRICS nahradia dolár jüanmi a začlenia sa do Veľkej hodvábnej cesty, zatiaľ čo India chce, aby štáty uprednostňovali skôr národné meny. Ak ide o odlišnosť záujmov, tak tie sú aj v rámci jednej organizácie úplne normálna vec – to len médiá a aktivisti u nás sa snažia presviedčať, že musíme chcieť to isté čo Brusel a Washington a nesmieme mať vlastný názor. Ten istý mainstream teda zvýrazňuje rozdiely medzi Indiou a Čínou a snaží sa ich štvať proti sebe, aby to Biely dom mal s presadzovaním záujmov v Ázii ľahšie. Na rôznych príbehoch je však aj časť pravdy, najmä v prístupe k prijímaniu nových členov, kde má India striktnejší a Peking voľnejší postoj.
Potom sa atlantický mainstream snaží odrádzať záujemcov o členstvo tým, že vykresľuje buď Rusko alebo Čínu určitým spôsobom, no skutočnosť je taká, že BRICS je možné koncipovať ako formu trojstrannej a navzájom závislej spolupráce osi Rusko-India-Čína, ktorá dnes slúži ako jadro BRICSu, zatiaľ čo Brazília a Južná Afrika sú hlavnými partnermi mimo Eurázie na urýchlenie procesov multipolarity.
Čo sa týka ich spoločného cieľa, ide o pomalé a postupné reformy v dôsledku závislosti každého člena so západným finančným systémom, pričom asi jedinou výnimkou je Rusko. Preto dolár zrejme v dohľadnom čase neskončí, ako niektorí aj v alternatívnom priestore šíria, a ani projekt rezervnej meny BRICS sa tak skoro nespustí. A to ešte nehovoríme o tlakoch na Južnú Afriku; o dôvodoch, prečo Putin sa posledného summitu zúčastnil len online; alebo výrokoch šéfky BRICS Bank Rousseffovej, ktorá hovorila, že dodržiava sankcie voči Rusku, a preto tam neplánuje žiadne projekty…”
Celá desiata časť Osmičky tu: