Marián Ďuriš (REPUBLIKA): EÚ zvažuje výcvikovú misiu na Ukrajine. Komu to pomôže?


Európska únia zvažuje podľa interného dokumentu EÚ výcvikovú misiu pre ukrajinských dôstojníkov kvôli „prebiehajúcim vojenským aktivitám Ruska“. Napätie medzi Kyjevom a Moskvou je vraj opäť vysoké (ak nie je, tak sa zabezpečí) a členské štáty žiadajú, aby Brusel zriadil program EUATM, o čom informuje Die Welt.

„Vojenská misia by podčiarkla zviditeľnenie a oddanosť iniciatívy východného partnerstva… a bola vyjadrením solidarity s Ukrajinou,“ uvádza sa v pracovnej dokumente EEAS (European External Action Service).

O vojenskú výcvikovú misiu pre posilnenie Ukrajiny proti Rusku sa snaží okrem pobaltských štátov Poľsko, Rumunsko a veľkú iniciatívu malo údajne vyvinúť aj slovenské Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) pod vedením Ivana Korčoka. Podľa dokumentu totiž diplomacie týchto štátov „zdieľajú rovnaké obavy z ruských vojenských cvičení na hraniciach“. Skutočne má slovenská diplomacia takúto obavu?

Hoci je táto konkrétna iniciatíva odsúdená už od úvodu na neúspech z viacerých dôvodov, protiruskí funkcionári si to buď neuvedomujú alebo sa len snažia vykázať ďalšiu aktivitu – blysnúť sa v očiach transatlantických partnerov. Tým ako jediným môžu tieto (a ďalšie) manévre EÚ geostrategicky pomôcť pri „zadržiavaní medveďa“ z Európy, kým ich vlastná pozornosť a potenciál sa upriami na Čínu a Rusko z Indopacifiku, o čom svedčia strategické dokumenty a udalosti posledných rokov.

Vytvorením výcvikovej misie na Ukrajine sa môže vytvoriť pretlak vojenských kapacít. Taktiež je dôležité vidieť kto je iniciátor. Nie Holandsko, Nemecko, ani Francúzsko, ktoré nedávno dokázalo, že sa nebojí ozvať, keď ide niečo proti jeho záujmom. Prečo asi? V určitých okamihoch tam existuje odvaha nerobiť krátkozrakú zahraničnú politiku.

Ako môže program EUATM pomôcť Slovenskej republike a jej národným a strategickým záujmom? Rétorika spisu, ku ktorému zrejme prispela aj ruka našej súčasnej diplomacie, pôsobí tak, že nad obhajobou štátnych záujmov sa ani neuvažuje. Zároveň v čase, keď zásobníky plynu máme naplnené o pätinu menej ako vlani a ak udrie tuhá zima, Slovensko má problém. A nedostatok plynu je len jeden aspekt z mnohých, akým nás môžu podobné gestá poškodiť.

Je na čase nasmerovať slovenskú zahraničnú politiku na oveľa suverénnejší kurz, ktorý uvažuje PREDNOSTNE nad dobrom vlastných občanov.