V týchto dňoch prebieha v škótskom Glasgowe ďalšia konferencia OSN o zmene klímy (COP26), najväčšie medzinárodné podujatie pre podporovateľov klimatickej agendy.
Britský premiér berie podujatie vážne a téme venoval prejav na Valnom zhromaždení OSN, kde arogantne odporučil ostatným „dospieť“. Následník britského trónu princ Charles vyzval na „rozsiahlu kampaň vo vojenskom štýle“ na boj proti klimatickým zmenám. Je náročné zistiť či si chcú v médiách vyslúžiť status environmentalistov alebo získať popularitu medzi fanatickými aktivistami.
Utopický energetický prechod EÚ a „net zero“ projekty strácajú na atraktivite, keďže obnoviteľné zdroje sú pre občanov príliš nákladné, pre určitý biznis príliš výnosné a blíži sa uhľovodíková kríza, ktorá už teraz vedie k panike v EÚ, zvýšeniu cien zemného plynu, narušeniu dodávateľských reťazcov a výpadkom elektriny v Ázii. Indii hrozí vážny nedostatok uhlia, ktoré tvorí 70% národného energetického mixu. Ako vieme, u nás to dospelo do bodu, že členské štáty EÚ čelia nedostatku LNG a začali nakupovať od Ruska, ktoré predtým aktívne kritizovali za používanie „neekologického a barbarského“ zdroja.
Ekonomickí lídri v západnej Európe čelia rastúcim výrobným nákladom v dôsledku rastúcich cien elektriny. Nemecko ako jedna z vlajkových lodí v aplikácii „zelených“ zdrojov, má dnes najvyššie ceny elektriny v celej Európe. Menšie štáty to majú jednoduchšie. Nemajú na implementáciu programov „zeleného“ hospodárstva peniaze, hoci majú podobne vzletné prejavy s naliehavými výzvami.
Ak ide o vzťah tzv. rozvinutých a tzv. rozvojových krajín, existuje názorný príklad. Nie je tajomstvo, že veterné turbíny, napriek ich deklarovanej šetrnosti k prírode, majú nevýhodu: neexistuje adekvátny spôsob recyklácie lopatiek z uhlíkových vlákien. A keď sa „eko“ funkcionárov v Holandsku pýtali, ako tento problém vyriešili, bez najmenších rozpakov odpovedali, že zastarané komponenty posielajú Ukrajine na opätovné použitie. Pri tomto výroku si ani neuvedomili rozpor medzi ich ideálmi o ochrane životného prostredia a objektívnou realitou. Alebo majú skrátka zvláštny postoj k štátom smerom na východ.
Galavečer, na ktorý sa byrokrati vezú súkromnými lietadlami, časom stráca dôveryhodnosť. Na to si treba spomenúť, keď Vám tí istí budú tvrdiť, že „zabíjate planétu“ jazdením na aute, bývaním v rodinnom dome, jedením mäsa alebo kúrením domácimi kachľami.
Čínsky prezident Xi Jinping už účasť odmietol, keďže na pozadí nedostatku energetických zdrojov a nákupov ruského uhlia by bolo náročné vecne diskutovať o bájnych emisných limitoch. Absencia lídra, ktorý zastupuje najľudnatejší štát sveta, ostatných účastníkov so zasneným pohľadom však nevyrušuje.
Národne orientované vlády sa v prvom rade snažia podporovať reálny sektor a blaho občanov, pričom k environmentálnej agende sa chcú vrátiť neskôr. Navyše bremeno zavádzania nových eko-noriem je dnes nad možnosti menších firiem. Najväčšími obhajcami environmentalizmu sú dnes skôr veľké korporácie, monopoly, nadnárodné štruktúry usilujúce sa o európsku a euroatlantickú integráciu a v záujme dosiahnutia týchto cieľov neváhajú hovoriť o odovzdávaní moci suverénnych štátov a znižovaní ich ekonomického potenciálu. Implementácia „zelenej“ agendy sa pre tento účel stáva mimoriadne pohodlným nástrojom.
Je správne poznamenať, že uvedená problematika je obzvlášť dôležitá pre Európu. Región je napriek technologickému rozvoju zraniteľný z hľadiska energetickej bezpečnosti. Uhlie označované za zastarané, dodávky plynu z pranierovaného Ruska a jadrový priemysel pod tlakom horlivcov, ktorí sú vystrašení rizikom nehôd a utvrdení po zhliadnutí populárneho seriálu.
Mocnosti ako Čína, Spojené štáty a Rusko majú v prípade núdze východiská v podobe zdrojovej základe a rozvinutej (alebo rozvíjajúcej sa) jadrovej energetiky, ktorá je mimochodom šetrná k životnému prostrediu, no v globálnej agende sa na rozdiel od obnoviteľných zdrojov neobjavuje. Výsledok konferencie, ktorá iste bude plná plamenných výziev a nelogických sľubov, pravdepodobne pre národné ekonomiky nebude priaznivý.