Napriek vplyvu militaristickej agendy na infopriestor zohráva hlavnú rolu biznis. Je to finančná zložka, ktorá v rozpore s mediálne živenými emóciami a pózami určuje agendu.
Sankcie sa stali bežný spôsob boja proti vládam nevyhovujúcim pre „vyspelý svet“. Embargo bolo napríklad uvalené na bieloruské produkty v oblasti poľnohospodárstva a venezuelskú ropu. V priebehu rokov zneli na adresu ich lídrov silné slová. Realita? Bieloruské hnojivá dováža Pobaltie a Poľsko v dvojnásobnom množstve ako pred „koronou“. Venezuelská ropa ďalej prichádza na zahraničné trhy. A politicko-mediálny diskurz už dnes zjemňuje a plače nad neúčinnosťou sankcií, aby nakoniec „vybavil“ ešte viac.
Prípady majú spoločné to, že sa vytvorili nové reťazce výmeny komodít s cieľom obísť sankcie (napr. miešanie produktov zo sankcionovaného štátu s „čistou“ krajinou). Okrem exportujúcej krajiny vytvára reťazec aj spotrebiteľská krajina a často nie je jasné, kto má o biznis väčší záujem.
To isté sa deje dnes. Hlavný terč sankcií sú ruské energie, ktorých podiel na svetovom trhu je veľký. Takisto veľký počet krajín, ktoré Moskva označila za nepriateľské, naďalej kupuje ruské suroviny. Hlavný dôvod je národný záujem, stabilita a/alebo energetická závislosť. Preto pre väčšinu štátov, registrujúcich pokrytectvo slov a činov obhajcov sankcií, bolo jednoduché sankcie nepodporiť.
Pozri tu:
Odlišný pohľad je na bruselských byrokratov, ktorí radi podliehajú externému vplyvu a hystérii, hoci Spojené štáty importujú ruské hnojivá bez ohľadu na deklarovaný morálny motív. To už sa nehovorí.
Okrem toho stiahnutie zahraničných spoločností z ruského trhu bolo pomerne významnou udalosťou. Prítomnosť „cudziny“ v niektorých sférach bola nenahraditeľná alebo firmy nemali konkurentov. Zarážajúce bolo najmä stiahnutie McDonald’s. Možno preto, že obyvateľstvo mohlo mať negatívny názor na absenciu obľúbeného podniku, Rusko muselo kúpiť práva.
Posledný príklad demonštruje istú samoregulačnú schopnosť trhu v súčasnej realite. Keď jedna spoločnosť odíde, iná sa snaží nahradiť jej miesto. V prenesenom garde: kde jeden partner ostentatívne buchne dverami, druhý nimi príde. Ruský plyn, od ktorého boli odrezané krajiny, ktoré zaň odmietli platiť v rámci novej schémy, sa postupne začína vyvážať do iných (najmä ázijských) oblastí. Analytici s tunelovým videním budú argumentovať nedostatkom infraštruktúry a trvaním výstavby. Okej, môžu si predstaviť akou rýchlosťou budujeme diaľnice my a ako ich buduje Čína.
Napriek možnému riziku krízy v Rusku, ktorá môže nastať na pozadí trhania obchodných väzieb, biznis by mal byť schopný nájsť nové príležitosti. Nehovoriac ešte o administratíve, ktorá sankčnú realitu žije dlhodobo a môže byť na vyššiu intenzitu pripravená.
V novej ekonomickej realite, ktorú zachytávajú výhradne flexibilní a pragmatickí lídri, sa zvyšuje atraktivita miest, kde sa prezentujú nové produkty a firmy ako napr. Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré práve začína. Pravidelne sa ho zúčastňuje okolo 10 000 ľudí z viac ako 120 krajín sveta. Je pokojne možné, že kým európske „trucovité deti“ budú podľa rád transatlantických partnerov sedieť doma so založenými rukami a ceny budú stúpať, tak na fóre budú sedieť presne tí istí, ktorí im to radili.
Ešte raz, novú ekonomickú realitu zachytia výhradne flexibilní a pragmatickí lídri, ktorí nepotrebujú „dobré rady“ tých, ktorí majú svoje vlastné záujmy.