Priepastný rozdiel v názoroch predstaviteľov euroatlantického priestoru a ostatného sveta na konflikt i budúcnosť zdôrazňuje správa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). Jej záver je u nás #tabu. Hovorí, že „politické elity“ žijú v predstavách vlastnej výnimočnosti a nezaujíma ich realita, stav a názory iných.
Kolektív ECFR, kde sa objavujú mená eurofederalistov a Nadácia otvorenej spoločnosti ako úvodný sponzor, by bolo náročné označiť za „ruských agentov“ a nerelevantný zdroj. Preto je pozoruhodné, keď ECFR píše, že euroatlantické nadšenie posilňuje jednotu vo vlastnom bloku, ale vzďaľuje sa od zvyšku sveta, ktorý má na #konflikt skrátka iný názor.
Nechápe ho, prípadne ho nechce pochopiť. Kým Spojené štáty a značná časť európskej „elity“ je ochotná podporovať zástupnú vojnu, zbrojenie a návrat všetkých území Kyjevu, ostatné štáty sú zväčša zdržanlivé alebo deklarujú túžbu, aby konflikt čo najskôr skončil.
Rozdielov je mnoho. V prvom priestore sa rozbehla kampaň, ktorá chce „vyrobiť“ jednoliatu mienku a súlad s politickými krokmi. V druhom priestore sa podobne štvavá kampaň neobjavuje a nie je témou. Napríklad v Indii, 80% občanov považuje #Rusko za spojenca alebo „nevyhnutného partnera, s ktorým je potrebné strategicky spolupracovať“.
Euroatlantický svet pod americkým vedením rozmýšľa v čiernobielych medziach a predpokladá nadšenie „tretieho sveta“, keď ho so svojou verziou demokracie navštívi akoukoľvek formou. Ostatný svet s výrazným potenciálom a nerastným bohatstvom hovorí o multipolárnom svete a chce rešpekt bez vonkajších zásahov do rozhodovania.
Preto je pozoruhodné, keď práve ECFR ako paneurópsky think tank odporúča rešpektovať suverenitu týchto štátov. Píše: „Podľa nášho názoru sa západnému svetu odporúča, aby s Indiou, Tureckom, Brazíliou a ďalšími porovnateľnými mocnosťami zaobchádzal ako s novými suverénnymi subjektmi svetových dejín, a nie ako s predmetmi, ktoré treba presunúť na správnu stranu dejín.“