Správa sa pán minister Korčok ako reálny diplomat? Kým v téme vplyvu južných susedov na Slovensku držal istú rozvahu a spravil vo veci aspoň minimum, postoj k dohode o amerických základniach môže prezrádzať o ministrovi viac ako treba.
Čo si má občan myslieť o decembrovom výroku, že Slovensko leží na východnom krídle USA alebo včerajšom, že garant našej bezpečnosti je USA? Omyl či „freudian slip“? Toto hovorí diplomat číslo jeden? Ako vyzerá diplomatická služba pod takýmto vedením?
Poznámka, že potrebujeme dohodu, lebo ju majú všetci okolo, je zavádzajúca. Nepotrebujeme. Dokonca môže svedčiť o „flexibilite“, nedbanlivosti k národnému záujmu a nastavení, že len stačí kopírovať trend. Istého času bolo trendy ísť do Afganistanu a Iraku, že áno?
Spojené štáty podľa ministra znižujú prítomnosť v Európe a masovo odchádzajú. Ako príklad uviedol Nemecko. Správne. Ale akosi zabudol podotknúť, že mnohí sa len posunuli smerom na východ, do Poľska. Smerom na východ… No presun infraštruktúry NATO smerom na východ je podľa neho „ruské klamstvo“.
Ďalšou perlou je označenie dohody za zmluvu „bona fide“, teda s dobrým úmyslom. Skúsený diplomat by mohol vedieť, že v medzinárodných vzťahoch a geopolitických zápasoch sa na dobré úmysly nehrá.
Minister tvrdí, že už dnes máme hlbokú spoluprácu. Potrebuje ísť hlbšie? Podľa neho by sa USA „mali vložiť viac do (našej) obrany“, lebo nesú najväčšiu ťarchu bezpečnostných garancií. Vytvára tak dojem, že Pentagónu, 7000km ďaleko, altruisticky záleží na Slovákoch a podľa tejto logiky by sme teda nemali robiť nič iné, len otvárať dvere. Opäť omyl. Slováci otvoria dvere tomu, komu uznajú za vhodné.
Za to, že pozorní občania dohodu študujú, nechcú odovzdať kľúče od letísk cudzím a podľa ministra „hľadajú skulinky“ ich označuje za demagógov a dezinformátorov. Robí si posmech zo slovenských žien, potenciálnej prítomnosti zbraní alebo legitímnych výhrad generálneho prokurátora. Neprípustné! Je to rétorika porovnateľná s najťažšími kalibrami koalície. A to už je čo povedať, keď na túto úroveň padne dlhoročný diplomat s učenou komunikáciou.
Pán minister v diskusii, ktorú tak verbálne víta, trochu znervóznel a začal urážať všetkých naokolo len preto, že si dovoľujú mať na spoluprácu so Spojenými štátmi svoj vlastný, originálny názor. Možno stráca pôdu pod nohami. Až sa zdá, že predložená dohoda je preňho najdôležitejším bodom v súkromnom to-do liste.
Treba povedať jasne a zreteľne, že za obranu SR a jej zvrchovanosť zodpovedá 
Slovenská Republika sama so svojimi zložkami. Aj keď členstvo v medzinárodných organizáciách dáva teoretickú možnosť žiadať o pomoc, praktická realizácia a výkon je úplne iná kategória. Ale predať Slovensko a potom už len plniť príkazy niekoho, kto potrebuje len naše územie?
Nakoniec, prečo sa nespýtať v referende občana, ktorý dal tejto koalícii vo voľbách „silný mandát“? To je predsa často používaný argument koaličných predstaviteľov. Alebo existuje obava z nesúhlasu a zistenia, že ten „silný mandát“ už dávno neexistuje?