Jaroslav Naď je vôbec najarogantnejším ministrom vlády. Žiadny normálny príčetný politik nemôže predsa občanov svojej vlasti nazvať dezolátmi či opicami.
Milan Uhrík: “Hoci tieto slovné výstrelky pána Naďa nikto neberie vážne (sú skôr volaním pre psychiatra), otvárajú nám okno do jeho duše. Ukazujú, čo si o ľuďoch myslí a aký má k nim vzťah. Je to skrátka bezcitný agent. S Matovičom a Lengvarským si musia dokonale rozumieť.”
“Pán Naď vie, že sa už na nič nemusí hrať. Vie, že pozícia ministra obrany je záverečná v jeho politickej kariére. Že po tom deštruktívnom chaose, ktorý predvádza táto vláda už nikdy nebude poslancom ani ministrom. Preto stratili škrupule, sú arogantní, preto sa nabaľujú a ľudí utláčajú ako sa len dá.”
“Karma je však zdarma, a pán minister by mal myslieť aj na to, že ministerskú ochranku tiež nebude mať večne. Pokiaľ chce zostať žiť na Slovensku, tak by mal prestať ľudí urážať. Pokiaľ sa chce vrátiť do svojej vlasti za Atlantik, tak to je iný príbeh…”
“Tak či onak, spravodlivosti ani on neutečie.”