Vládne zákony sa veľmi často prijímajú v rýchlosti, vládni poslanci ich podávajú ako poslanecké návrhy aby obišli medzirezortné pripomienkovanie, krátko pred hlasovaním k svojím návrhom prihodia ešte niekoľko pozmeňovacích návrhov a chaos je dokonaný, až po ich schválení sa v reálnej praxi ukážu ich úskalia a nezrovnalosti.
Pred rokom bola prijatá cez “pozmeňovák” úprava predpisovania liekov špecialistami. Táto úprava vyšla z iniciatívy praktických lekárov a obišla odborných lekárov – špecialistov. Následná realizácia zákona vyvolala veľkú nevôľu a negatívne reakcie u odborných lekárov. Odbremenili sa praktickí lekári (lebo ich je málo), no na druhej strane sa naložilo viacej povinností odborným lekárom, ktorých je ale rovnako málo. Utrpel však hlavne pacient, ktorý musel častejšie vyhľadať svojho odborného lekára.
Čo s tým? Strhla sa malá vojna medzi lekármi, každá skupina si začala vysvetľovať zákon po svojom, mnohí praktickí lekári odmietali predpísať akýkoľvek liek svojim pacientom a posielali ich k špecialistom, na druhej strane špecialisti zase odmietali predpisovať lieky bez preskribčného obmedzenia. Mnohí špecialisti, ktorým pribudla povinnosť pravidelného predpisovania liekov to riešili po svojom – obmedzením počtu dispenzarizovaných pacientov či predĺžením čakacích dôb na vyšetrenie atď…
Niekedy mám pocit že hlavnou úlohou lekárov v súčasnosti je zbaviť sa pacienta a zodpovednosti za jeho liečbu.
Po roku kritiky, chaosu (celkom typické pre túto vládu) prišli tí istí poslanci s úpravou, ktorá je však skôr kozmetická a nerieši podstatu problému, pozitívne akurát vnímam zodpovednosť za správnu indikáciu medikácie špecialistom a nie praktickým lekárom.
Osobne si myslím že praktickí lekári by mali mať viac kompetencií v diagnostike i liečbe pacientov, je nezmysel aby pacienti napríklad s vysokým tlakom krvi (hypertenzia) chodili pravidelne na kontroly a predpis liekov ku kardiológovi či internistovi (na Slovensku má vysoký tlak krvi cca 50% dospelej populácie, čo je cca 2 milióny obyvateľov!, len polovica z nich o svojej chorobe vie, a len polovica z tých čo “vedia’ o svojom ochorení sa i adekvátne lieči…), podobne i zdravotné sestry by mali mať viac kompetencií atď.
Problémy v zdravotníctve sú komplexné a zložité, riešia ich všade navôkol, reformy trvajú celé roky, lepšími riešeniami sa môžme inšpirovať v okolitých krajinách – racionálne, odborne, bez zbytočných emócií.
Viac vo videu v mojej rozprave