Ako lekár sa musím (a samozrejme i chcem) naďalej vzdelávať, práve som na tatranských kardiologických dňoch, výmena informácií, skúseností v medicíne je veľmi dôležitá.
Pokrok v medicíne kráča vo svete míľovými krokmi dopredu, kam ale kráča na Slovensku je ťažko definovať.
Na úvod trocha optimizmu – na Slovensku máme super lekárov, odborníkov oddaných medicíne, ktorí aj napriek rôznym prekážkam robia všetko pre zdravie našich pacientov. Ďakujem.
Mňa však zaujímajú i negatívne stránky nášho zdravotného systému – počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku zásadne neklesá, príklad z kardiológie – pacienti s infarktom myokardu (tzv. non-STEMI) by mali byť invazívne vyšetrení (koronarografia) podľa európskych odporúčaní zväčša do 24 hodín, na Slovensku to tak bohužiaľ nie je (čaká sa týždeň i viac..), problém je komplexný (nie je to ale chyba lekárov). Zavádzajú sa nové metodiky, nové vyšetrenia, ktoré ale poisťovne nepreplácajú a ministerstvo ich nezaradilo do zoznamu hradených výkonov – šetrí sa ? (lekári ich ale robia – pre lepšiu diagnostiku svojich pacientov – a samozrejme zadarmo).
Na slovenský trh prichádzajú nové lieky s indikačnými obmedzeniami ale veľkým prínosom pre pacientov, bohužiaľ zdroje v slovenskom zdravotníctve limitujú ich širšie využitie v populácii, hoci by mohli zásadne zlepšiť prognózu a prežívanie pacientov.
Zdravotníctvo je skutočne čierna diera – dokáže zhltnúť akékoľvek množstvo peňazí, zvyšovaniu výdavkov do zdravotníctva sa ale nevyhneme, racionálne využívanie finančných zdrojov je tiež veľmi potrebná cesta k lepšej zdravotnej starostlivosti . Na druhej strane je však potrebné uznať, že za zlý zdravotný stav si značná časť pacientov môže i sama…