Parlament schválil Lex Ukrajina, súčasťou schváleného zákona je i bezplatná lekárska starostlivosť o utečencov z Ukrajiny, pri predpokladanom množstve migrantov čo zostanú na Slovensku – cca 40.000 sú plánované výdavky na tento rok cca 27 miliónov eur.
Posledné informácie hovoria, že už teraz na Slovensku zostalo 50.000 utečencov. A to tu máme vojnu za hranicami jeden mesiac. Predpoklad že vojna čoskoro skončí je naivný. Zelenský sa svojou iluzórnou predstavou že znovu dobije Donbas i Krym ukryl do zákopov na veľmi dlhý čas (zatiaľ).
Utečencov bude pribúdať a vôľa návratu do vojnou zničenej Ukrajiny, skôr UkRuiny, sa bude zmenšovať. Návrat na UkRuinu, ktorá sa vracia späť v čase, nebude na desiatky rokov lákavý. Takže budeme musieť počítať s ďalším navýšením prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, čo je pochopiteľné i akceptovateľné.
Snáď na uvedené výdavky prispeje vo významnej miere i zmätená EÚ. Zdravotníctvo je len jedna z mnohých oblastí, ktorú zasiahne s vojnou spojená migrácia. Naše kolabujúce a teraz už i vojnové zdravotníctvo dostane znovu zabrať, aktuálne avizované milióny (skôr iluzórne) do zdravotnej starostlivosti sú len záplatou, nie systémovým riešením.
Kde nájsť peniaze do zdravotníctva? Vo víre vojnových udalostí ľudia prehliadajú plánované miliardy na nákup vojenskej techniky, minister vojny sa teší, vojna mu pomáha zrealizovať miliardové nákupy bez povšimnutia. Zbrojári zarobia. Čoskoro už i 2% z HDP na obranu mu budú málo (pre ilustráciu – Luxembursko dáva na obranu 0.6% HDP, Belgicko a Španielsko 1,2% HDP, dáta z roku 2020).
Som presvedčený, že peniaze sa dajú využiť lepšie ako na nákup zbraní. Zdravotníctvo, školstvo, dôchodcovia už roky otŕčajú ruky. Na občanoch Slovenska predsa záleží, či azda nie? “Vyššie” záujmy sú azda nadradené oprávneným prosbám Slovákov? A tvrdiť že nám miliardy ukradol Putin keď bez mihnutia okom míňame miliardy € na zbrane je pokrytecké.
K vojne vôbec nemalo dôjsť, vojna je pokračovaním neschopnosti diplomacie priniesť mierové riešenia, politici EÚ to znova nezvládli tak ako i predchádzajúce výzvy (Covid, migrácia…), bojím sa “európskych” riešení i v prichádzajúcej energetickej a potravinovej kríze…