Mnohé vojny sa na svojom začiatku vyhlasujú za spravodlivé, či nevyhnutné, alebo dokonca za humanitárne…
Neskôr, po ich skončení a zničení státisícov životov, sa tieto dramatické rozhodnutia politických lídrov zväčša hodnotia ako tragédia. Nebude to inak ani po skončení vojny na Ukrajine…
Dobrým príkladom je aj vojna v Iraku, ktorá sa začala 20. marca 2003 pod falošnou zámienkou, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia.
Pre bližší pohľad na vojnu po vojne si prečítajte v odkaze, ktorý som umiestnil do komentára. Hlavné posolstvá, ktoré americký vojak v článku spomína:
– vo vojne trpia iba obyčajní ľudia, ktorým vojna z ich domovov robí ruiny a z ich polí, kde pestujú obživu, bojové pole,
– politici vytvárajú odkazy tak, aby sa im hodili, v tomto prípade si vytvorili nejaké predstavy, ktorým všetko prispôsobili. Výsledkom bolo, že urobili jedno z najhorších rozhodnutí v histórii a USA zaútočili na základe nedostatočných dôkazov na suverénnu krajinu,
A nakoniec:
“Práve vyšla správa, že Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. Som si istý, že mnoho ľudí po svete na to povie: A čo Bush? A úprimne poviem, že by pre mňa bolo zložité iba povedať, že sa mýlia. Chápem, prečo používajú tento argument.”
Mier je pre svet dôležitý. Vojnu dodávky zbraní nezastavia! Vojnu zastavia diplomati a dialóg!