Milan Uhrík pre Hlavné správy: Opozícia musí byť pozorná a akčná, aby čo najviac bránila vláde škodiť


Svižný rozhovor pre Hlavné správy o podstatných aktuálnych témach

Hlavné správy: Ako hodnotíte prvý polrok existencie hnutia Republika?

Uhrík: Dá sa to zhrnúť jedným slovom: expandujeme. Prichádzajú noví členovia, rozširujeme odborné tímy a pracujeme ako sa dá. Výsledkom je, že už aj mainstreamové prieskumy, ktoré samozrejme berieme s rezervou, nás už všetky posielajú cez päťpercentnú hranicu do Národnej rady.

Na jednej strane ma teší, že po polroku existencie sa Republika stala v podstate lídrom pronárodných síl na Slovensku, keďže podľa všetkých prieskumov je najsilnejšou stranou v tomto spektre. Na druhej strane ma však mrzí, že stále to vyzerá tak, že keby sa voľby naozaj konali v blízkej budúcnosti, príliš veľa percent vlasteneckých hlasov by prepadlo. A teda stále tu je naliehavá potreba hľadať nejaký spôsob, aby sa to nestalo.

Hlavné správy: Na facebooku zaznamenávate nárasty, aké vám môžu závidieť takmer všetky ostatné strany. Verejnosť si všíma, že vaši členovia sa angažujú v rôznych záležitostiach. Vidno pána Mazureka, taktiež pána Suju, ktorý bojuje proti podfuku s národnými parkmi…

Uhrík: Snažíme sa. Situácia si vyžaduje, aby sme boli aktívni, veď každý vidí, čo táto vláda robí s ľuďmi, ako ohýba právo a pošliapava všetko, čo sa pošliapať dá. Za takýchto okolností sa od opozície prirodzene očakáva, že bude aktívna, a že to k niečomu aj povedie.

Bojujeme na všetkých frontoch. Spomínali ste národné parky, tam sa náš tím snaží dosiahnuť, aby skupina okolo Budaja nemohla verejnosti spod kontroly vyfúknuť prírodné bohatstvo v slovenských lesoch. Opozícia teraz musí byť veľmi pozorná a akčná, aby v maximálnej možnej miere bránila tejto vláde škodiť.

Tento týždeň sa konal protest súkromných autobusových dopravcov, ktorí prichádzajú o živobytie, keďže vláda zaviedla na Slovensku aj na hraniciach obmedzenia a im dramaticky ubudli zákazky. Nekonajú sa autobusové zájazdy ani výlety a títo dopravcovia krachujú. Preto prišli protestovať. Boli tam aj naši ľudia a vybavili dopravcom stretnutie s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom, ktorý už dlhé mesiace sľubuje nejakú schému pomoci, že im štát dá za ich straty kompenzáciu.

 Hlavné správy: Protestujúci autobusoví dopravcovia sa najprv stretli s predsedom parlamentu Borisom Kollárom. To stretnutie ste tiež sprostredkovali vy?

Uhrík: Áno, to riešili naši poslanci. Tí dopravcovia prišli protestovať na autobusoch najprv pred úrad vlády, potom prešli pred Národnú radu a my sme im ponúkli, že vieme sprostredkovať stretnutie s Borisom Kollárom. Preto s ním, keďže minister Doležal je nominantom jeho hnutia Sme rodina.

 Hlavné správy: Čo si myslíte o tej takzvanej „vojne policajtov“?

Uhrík: Neviem či na Slovensku vôbec niekto vie, aká je celá skutočná pravda o tejto záležitosti. Nehovorím teraz o rôznych hypotézach a úvahách, ale o realite, ako to je naozaj. Poviem to na rovinu: ja to vnímam ako súboj dvoch mafiánskych skupín – tej pôvodnej, ktorá ovládala políciu pod vedením Bödöra a spol., a tejto druhej, ktorá nie je o nič lepšia, ba skôr naopak.

Veľmi dobre si pamätám, ako to fungovalo aj s pánom Kováčikom. Aj my sme mu podávali trestné oznámenia, ktoré zametal pod koberec, boli sme dokonca u neho na návšteve a aj nás odmietol, že sa nedá nič robiť, páchateľ je neznámy, skutok sa nestal. Takže si nerobíme ilúzie, že to bolo všetko čisté a on je nejaký politický väzeň.

Ale na druhej strane si nerobíme ilúzie ani o súčasnej vládnej moci na čele s Mikulcom a prípadne aj Kollárovcami, ktorí majú pod kontrolou silové zložky, nehovoriac už o ministrovi Naďovi – to je kapitola sama osebe. O týchto si už vôbec netreba robiť ilúzie – toto, čo je tu teraz, je asi ešte horšie, než to, čo tu bolo predtým.

Podľa mňa, čo sa tu teraz deje, nie je vojna policajtov, ale skôr prirodzený boj dvoch záujmových skupín: prívržencov predchádzajúcej vlády, ktorí sa snažia nejakým spôsobom prežiť a pomáhať tým svojim, a prívržencov súčasnej vlády, ktorí sa to snažia celé ovládnuť. V každom prípade však je výsledok ten, že dochádza k neuveriteľnému rozvratu celého štátneho aparátu. Štát v podstate prestáva fungovať, niečo takéto tu ešte nebolo.

 Hlavné správy: Blížia sa voľby, možno aj predčasné, a prieskumy hovoria (to všetko sa samozrejme môže ešte tisíckrát zmeniť), že sa tu črtajú dva veľké bloky: na jednej strane rôzne protislovenské, miestami až satanistické živly, na druhej strane zoskupenie okolo sociálnej demokracie. Teoreticky by mohla nastať situácia, že Republika bude tým rozhodujúcim subjektom, od ktorého bude závisieť, kto bude skladať vládu. Ako by ste sa zachovali v takejto situácii? Volili by ste menšie zlo, boli by ste ochotní za takých podmienok vstúpiť do takej koalície?

Uhrík: Je to veľmi predčasná otzka. Vždy všetko záleží na tom, ako voliči rozdajú karty, aké vzniknú politické pomery síl.

Naozaj sa na to ťažko odpovedá: ak povieme, že nechceme ísť s tými dnešnými mafiánmi a amatérmi na čele s OľaNO, SaS, Bihariovou a Kollárovcami, tak nám zostáva na výber len Smer a Hlas, prípadne KDH alebo niekto iný, ak by sa dostal do parlamentu. A naopak, ak povieme, že nechceme ísť so Smerom a Hlasom, pretože si pamätáme na Lajčáka, Beňovú, Kováčika a podobných, tak nám zostáva na výber Matovič, Kollár, Sulík či Bihariová.

Ale keby teoreticky prišlo na to a hrozilo by, že by Slovensko malo progresívnu slniečkarsku dúhovú vládu, tak by sme rozhodne museli voliť menšie zlo a ísť do koalície s niekým, kto liberálny nebude. Je isté, že by sme urobili všetko pre to, aby sme takej vláde zabránili.

 Hlavné správy: Čo je nové v europarlamente? Teraz na jeseň by sa tam mali diať zaujímavé veci…

Uhrík: Je toho veľa, teraz sa to rozhýbalo aj v EÚ. Posledné plenárne zasadnutie, ktoré bolo minulý týždeň v Štrasburgu, bolo veľmi zaujímavé. Neodmysliteľné je tradičné protiruské besnenie, ktoré tentoraz súviselo s tým, že v Rusku sa konali voľby do Štátnej dumy. Samozrejme, EÚ už dopredu vedela, že budú zmanipulované, niektorí europoslanci vyzývali, aby europarlament neuznal výsledky týchto volieb, ba dokonca, že by nemal uznať potom ani nového ruského prezidenta.

Ja som proti tomu tvrdo vystúpil, toto protiruské šialenstvo prekročilo už naozaj všetky medze. Už to vyslovene pripomína štvanie do vojny: za každú cenu iba kydať a hľadať s mikroskopom, čo je na Rusku zlé, hlavne aby bolo čo kritizovať.

Oveľa dôležitejšia vec, ktorá bola žiaľ schválená, však bola výzva Európskej komisii (EK), aby členské štáty uznávali rozsudok Súdneho dvora EÚ v kauze Coman & Hamilton, ktorý rozhodol, že homosexuálne manželstvá uzatvorené v jednom členskom štáte majú byť uznávané vo všetkých členských štátoch EÚ. To znamená, že dvaja homosexuáli, ktorí sa vezmú napríklad v Nemecku, musia mať svoje práva garantované aj na Slovensku, vrátane adopcie detí, dedenia a pod.

My toto samozrejme odmietame, ide o nechutné podpultové presadzovanie LGBT agendy – keď sa im to nedarí do legislatívy presadiť otvorene, tak to skúšajú takýmto spôsobom, cez uznávanie rozhodnutí Európskeho súdu, ktoré sa všetky členské štáty zaviazali uznávať. Je to nechutná záležitosť, ktorej musíme zabrániť.

Ďalšia zaujímavá vec, ktorá sa objavila, bola výzva na zavedenie nového trestného činu, ktorý nazvali „rodovo motivované násilie“. Je to akási obdoba Istanbulského dohovoru – aj v uznesení sa spomína, že nie všetky európske štáty ratifikovali Istanbulský dohovor, a preto chcú využiť kompetenciu EK, ktorá má možnosť zavádzať nové trestné činy cezhraničného, nadnárodného významu. K činom ako pranie špinavých peňazí, obchod s bielym mäsom a podobným chcú pridať aj toto „rodovo motivované násilie“.

Samozrejme, my v žiadnom prípade neobhajujeme žiadne násilie, či už na ženách, deťoch či mužoch. Tu však ide o rovnaký problém ako v prípade Istanbulského dohovoru: celá definícia „rodovo motivovaného násilia“, celý ten dokument bol „rodovo“ definovaný a vzťahoval sa aj na transsexuálov, ktorí by sa identifikovali ako ženy. Ide tu opäť o podprahové podsúvanie genderovej ideológie. Mňa trochu sklamalo, ako hlasovali slovenskí europoslanci: proti som bol len ja a pani Lexmann z KDH, ostatní sa buď zdržali alebo boli za, prípadne boli neprítomní.

Ivan Lehotský