Asi sa nenájde osoba, ktorá by schvaľovala vysoký rast inflácie a jej negatívny vplyv na hodnotu našich príjmov a majetku, ale aj celkovo na ekonomiku. V diskusii s jedným váženým pánom profesorom sme uzavreli túto tému tak, že príčinou je len a iba homo sapiens (lepšie asi homo politicus). Do všetkých tých kríz, ktorými si ľudstvo prešlo za posledné tri roky nás doviedlo nekompetentné a iracionálne rozhodovanie politikov.
Veľmi pekne to vidieť aj na menovej politike ECB. V ECB by sa skutočne mala robiť menová politika a mali by ju robiť skúsení a odborne vybavení profesionáli, bohužiaľ, vypadá to tak, že ECB robí iba politiku a robia ju iba politici. Ktovie čo bolo hlavným faktorom ich rozhodovania. Výsledky v „krotení“ inflácie potvrdzujú, že blahobyt občanov krajín Eurozóny to asi nebol.
V grafe je zobrazený rozdiel medzi ročnou jadrovou infláciou a kľúčovou úrokovou sadzbou centrálnej banky pre Eurozónu a USA. Jadrová inflácia zohľadňuje cenový vývoj bez regulovaných cien. Kľúčová úroková sadzba je základný menovo-politický nástroj, ktorý ovplyvňuje cenu peňazí a sprostredkovane dopyt po peniazoch (príkladom môžu byť hypotéky v súčasnosti a tri roky dozadu).
Veľa ľudí z bežného života alebo aj podnikateľského prostredia sa sťažuje na výšku úrokových sadzieb. Nuž, úrokové sadzby sú ako liek, ak chcete potlačiť chorobu a uzdraviť sa, musíte nasadiť správne a dostatočne silné lieky. To sa deje v súčasnosti a potrvá to ešte asi dva-tri roky. Moja kritika smeruje k prístupu „lekára“.
ECB neodhadla správny čas na zvyšovanie sadzieb. Začala dosť neskoro a to bude mať obrovské následky na ekonomiky krajín Eurozóny. Infláciou vyvolané zvýšené náklady ekonomík dosiahnu desiatky percent HDP, v prípade Slovenska sa to odhaduje na 20% HDP len v roku 2023. Nechcem kategoricky tvrdiť, že sme sa takémuto vývoju mohli vyhnúť. Tvrdím, že sme infláciu mohli mať na zásadne nižších úrovniach a nemuseli sme si vlastné hospodárstvo zničiť do takej miery, ako to pozorujeme dnes. Rovnako sme sa mohli vyhnúť aj takto vysokým úrokovým sadzbám.
Časť inflácie, ktorá je v grafe označená prerušovanou čiarou sme nemuseli mať. Rast cenovej hladiny sa mohol zastaviť na polovičných úrovniach. Ťažko si za tým predstaviť konkrétne dôsledky. Ale sú celkom jednoduché, napríklad pri hypotékach by ľudia ušetrili stovky eur na mesačných splátkach a podnikatelia by nemuseli platiť tisíce a možno aj milióny na zvýšených úrokoch. Aj v obchodoch by sa nakupovalo veselšie.