Ako to vlastne funguje? Povedzme, že si niekto v roku 2010 zriadil vklad v banke, na ktorom mal ku koncu roku 2 166,32 eur. Na vklad vložil každý ďalší rok dve-tri stovky a pribudli aj nejaké úroky. Z vkladu nevyberal žiadne peniaze až do roku 2022, takže na konci roku mal na účte 4 259,34 eur. Reálna hodnota vkladu sa však znížila o infláciu. Za 4 259,34 eur sa dá totiž kúpiť to, čo sa dalo pôvodne kúpiť za 3 247,53 eur. Hodnota vkladu sa za trinásť rokov znížila o 23,75% a tak vkladateľ „prišiel“ o 1 011,80 eur. Ak by sme sa pozreli na nedávnu minulosť, tak od roku 2020 sa vklady znehodnotili o 15,66% a v našom príklade by to bolo 667,10 eur.
Určite vás napadlo, prečo zrovna takéto čudné údaje. Ak sa vynásobia číslom 10 000 000 (desať miliónov), tak sa dostaneme k reálnym údajom o vkladoch obyvateľstva v bankách, ktoré sú vedené v eurách. Ku koncu roka 2022 banky disponovali vkladmi od obyvateľstva v objeme 42,59 mld eur.
Obyvateľstvo teda v úhrne prišlo od roku 2010 vďaka inflácii o hodnotu asi 10 mld eur! A od roku 2022 to bolo takmer 7 mld eur!
Pre korektnosť musím uviesť, že príjmy obyvateľstva do roku 2021 reálne rástli, pretože rast miezd bol vyšší, ako inflácia. V roku 2022 však reálne príjmy a aj reálna hodnota vkladov klesli.
Nuž a inflácia nám nespadla z oblohy, nespadol žiadny meteorit, ktorý by zničil časť planéty. Nevyčerpala sa ropa, ani zemný plyn. Nebolo také sucho, že by planéta nemala žiadnu pšenicu, ani významne menej pšenice.
Takže kde hľadať vinníka? Stačí si pozrieť, kto spravoval veci verejné počas obdobia, v ktorom sa znehodnocoval náš VKLAD!